Vedci prvý krát natočili, ako vzniká srdce. O projekte nám povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Expertom z University College v Londýne sa podarilo nakrútiť zábery, na ktorých sa srdcové bunky v myšom embryu začínajú spontánne organizovať do tvaru podobného srdcu. Zábery vyvíjajúcich sa embryí vedci nakrútili pomocou pokročilej svetelnej mikroskopie. Vďaka tomu mohli sledovať, ako embryá prechádzajú vývojovým medzníkom, kedy sa začínajú tvoriť odlišné bunkové línie a vytvárajú sa základné osi tela. Hneď potom sa bunky srdcového svalu usporiadali do veľkej trubice, ktorá sa začala deliť na úseky, z ktorých sa nakoniec stali srdcové steny a komory. Srdcové bunky sa podarilo označiť tak, aby na videu jasne svietili, takže vedci mohli pozorovať kompletný 40-hodinový proces. Zábery poskytujú množstvo cenných materiálov pre ďalšie výskumy. Tento experiment nielenže ukazuje dôležitý okamih, hlavne je prvým krokom k pochopeniu, ako vznikajú vrodené srdcové poruchy, ktoré v nejakej miere postihujú asi každé sté dieťa.
Astronómovia prvýkrát s istotou odhalili kryštalický vodný ľad v okolí mladej hviezdy. Použili špičkový prístroj NIRSpec vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba a potvrdili prítomnosť kryštalického vodného ľadu v prachovom disku okolo hviezdy HD 181327. Je od nás vzdialená 155 svetelných rokov, svojou veľkosťou a typom sa podobá nášmu Slnku – aj keď je o niečo hmotnejšia, mladšia a horúca. Okolo hviezdy obieha veľký prachový disk a vedci pozorovali aj výraznú medzeru medzi hviezdou a diskom. Ide o oblasť bez prachu, ktorá môže ukazovať na prítomnosť vznikajúcej planéty. Ľad je totiž kľúčový pre vznik obrích planét. Navyše môže fungovať ako „dopravca“ vody ku skalnatým planétam – podobne ako to mohlo byť na Zemi vďaka kométam. Nový objav otvára možnosti, ako sledovať vznik planetárnych systémov v celej našej galaxii.
