Vedci z Kolumbijskej univerzity urobili zásadný krok k objasneniu jednej z najväčších záhad vesmíru: kde a ako vznikajú ťažké prvky ako zlato, platina alebo urán. Rado Tomeš nám povie viac:
Ako k nám spadlo zlato z vesmíru
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Podľa vedcov je zdrojom ťažkých prvkov na Zemi extrémne vzácny a nebezpečný typ hviezdy – magnetar. Zistili to analýzou dát z najsilnejšieho magnetarového výtrysku, zaznamenaného v roku 2004. Zároveň vylúčili, že vzácne kovy vznikajú pri zlučovaní dvoch neutrónových hviezd. Tieto zrážky síce produkujú veľké množstvo kovov, napríklad niekoľkonásobok hmotnosti Zeme v zlate, sú však extrémne vzácne a príliš neskoré, aby vysvetlili existenciu kovov. Magnetarové výtrysky sa naopak podľa vedcov vyskytovali častejšie a skôr v histórii vesmíru, čo z nich robí silného kandidáta na hlavný „zlatotvorný“ proces v ranom kozme. Podľa odhadov by mohli byť zodpovedné za 1 – 10 % všetkých prvkov ťažších ako železo v našej galaxii. Na definitívne potvrdenie tejto teórie, budú potrebné ešte ďalšie dáta.
Na Novom Zélande sa vedcom podarilo natočiť mimoriadne vzácneho slimáka, ako kladie vajíčka cez krk. Slimáky Powelliphanta srpna dorastajú do veľkosti golfovej loptičky a vyskytujú sa iba na Novom Zélande. Patria k najväčším ulitníkom a od roku 2006 vedie ministerstvo ochrany prírody program na ich záchranu, pretože sú ohrození ťažbou uhlia v okolí. Tvrdá škrupina, ktorú má slimák na sebe, sťažuje párenie do takej miery, že sa u niektorých jedincov vyvinul „genitálny pór“ tesne pod hlavou, pomocou neho sa nielen pária, ale kladú aj vajíčka a nemusia tak vystupovať z ulity. Celý proces trvá takmer rok, od párenia, až po vyliahnutie slimáka. V marci žilo v zajatí 1884 týchto ulitníkov, uviedlo ministerstvo. Záchranári vypustili do prírody niekoľko kolónií, ktoré ale naďalej monitorujú, aby sa uistili, že sa im v novom prostredí darí. Unikátne zábery vznikli náhodou, vedci chceli slimáka len odvážiť, napokon boli svedkom kladenia vajíčka.
