Vedci z Oregonskej univerzity vyvinuli až o polovicu efektívnejší čip. Nie je to jeho jediná výhoda, Rado Tomeš nám povie viac:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vývojári vyrobili čip, ktorý má až o polovicu znížiť energetickú náročnosť veľkých jazykových modelov Gemini či ChatGPT. Doteraz bol najväčší problém, že množstvo energie potrebné na prenos jedného bitu neklesá rovnako rýchlo ako rastie množstvo prenášaných dát. Nový čip vychádza z princípov AI na znižovanie spotreby elektriny pri spracúvaní signálu. Veľké jazykové modely potrebujú cez vedenie tvorené medenými komunikačnými prvkami v dátových centrách odosielať a prijímať obrovské množstvá údajov a to si vyžaduje množstvo energie. Okrem toho, pri prenose údajov vysokými rýchlosťami dochádza v prijímači k ich poškodeniu a je potrebné ich opraviť. Väčšina konvenčných komunikačných systémov využívajúcich vedenie na to používa energeticky pomerne náročné ekvalizéry. Jedným z riešení bolo, vyvinúť efektívnejšie čipy na komunikáciu cez vedenie. Preto na čipe vytrénovali triedič, ktorý rozpoznáva a opravuje chyby.
Základné prvky hudby môžu byť evolučne staršie ako ľudia, dokonca aj o niekoľko miliónov rokov, uvádza nová štúdia vo vedeckom žurnále Current Biology . Medzinárodný tím vedcov zistil, že šimpanzy bubnujú nielen rytmicky, ale že sa ich rytmy líšia aj v závislosti od poddruhu. Výsledky silno naznačujú, že základné prvky rytmu neskôr využívané v hudbe boli prítomné už u nášho posledného spoločného predka. Vedci skúmali 371 bubnovaní od dovedna 47 jedincov východoafrického a západoafrického poddruhu šimpanzov. Údery všetkých šimpanzov boli predvídateľné a práve predvídateľnosť je veľmi silným indikátorom existencie rytmu. U západoafrických šimpanzov pravidelnosťou pripomínal tikot hodín, kým bubnovanie východoafrických šimpanzov pripomínalo skôr swingový rytmus. Vznik hudby sa podľa vedcov môže evolučne posunúť o niekoľko miliónov rokov skôr.
