Muži sa zamilujú rýchlejšie a aj častejšie, než ženy. Ako vedci doseli k tomuto zisteniu, povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tím výskumníkov v Austrálii a na Novom Zélande testoval 808 dospelých vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí boli v čase výskumu zamilovaní. Štúdia zahŕňala účastníkov z 33 rôznych krajín Európy, Severnej Ameriky a Južnej Afriky. Cieľom bolo zistiť, či biologické pohlavie ovplyvňuje výskyt, priebeh a prejav romantickej lásky. V štúdii sa účastníkov pýtali, kedy sa zaľúbili, akú intenzitu mala ich zamilovanosť, koľkokrát sa zamilovali a ako veľká bola ich láska. Údaje ukázali, že muži mali tendenciu zamilovať sa v priemere približne o mesiac skôr ako ženy. Podľa dát sa muži síce zamilujú o niečo častejšie ako ženy, na druhej strane sú o niečo menej oddaní. Ženy viac mysleli na svojho partnera a lásku pociťovali oveľa intenzívnejšie. Ako píše portál Veda na dosah, ľudia v krajinách s vyššou rodovou rovnosťou sa menej často zamilovali, prejavovali menej oddanosti a vo všeobecnosti boli menej posadnutí svojimi partnermi.
Nový výskum evolučných biológov ukazuje, že domestifikácia spôsobila podobnosť morfologických znakov niektorých plemien mačiek a psov. Naskenovali viac ako 1800 lebiek mačiek, psov a ich divokých príbuzných a pri porovnávaní snímok zistili, že mnoho plemien mačiek a psov má podobný tvar lebky, hoci ide o rozdielne živočíšne druhy. Pre potvrdenie hypotézy potom analyzovali 3D skeny lebiek z múzejných expozícií, veterinárnych fakúlt a digitálnych archívov. Zistili, že lebky perzských mačiek a mopslíkov sú po ľudskom šľachtení veľmi podobné. Ploché tváre a zmena tvaru lebky viedla aj k rozsiahlym zdravotným problémom týchto plemien vrátane ťažkostí s dýchaním, neurologických ochorení a komplikácií pri vrhu. Výbor pre dobré životné podmienky zvierat pri vláde Spojeného kráľovstva preto začal poskytovať nezávislé odborné poradenstvo, aby selekčné šľachtenie ďalej nezhoršovalo súčasné problémy zvierat.
