Prvé nástroje zo slonoviny začali ľudia vyrábať oveľa skôr, ako sa dnes učíme. Viac povie Barbara Štubňová:
Ľudia obrábali slonovinu pravdepodobne skôr
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Najstaršie dôkazy úpravy slonoviny pochádzajú z obdobia pred približne 120-tisíc rokmi. Nová štúdia vedcov z Ukrajinskej akadémie vied naznačuje, že aj tento materiál mohli ľudia začať používať skôr, dokonca výrazne skôr. V známej archeologickej lokalite Medžibož na Ukrajine našli celkom 24 zlomkov mamutej slonoviny, ktoré pochádzajú z obdobia pred približne 400-tisíc rokmi. Datovanie bolo určené elektrónovou spinovou rezonanciou. Vlastnosti tejto slonoviny boli také neobvyklé, že ju začali vedci študovať bližšie. Jedenásť úlomkov bolo opracovaných, vedci našli dokonca tri rôzne metódy, ako to pravekí ľudia urobili. A dokonca z veľkosti a spôsobu opracovania dokázali vytvoriť aj hypotézu, na čo tieto artefakty využívali. Bolo to na parádu, artefakty slúžili ako prvé ozdoby. Podľa vedcov však stále existuje možnosť, že ide o zhodu náhod a artefakty opracovali prírodné procesy.
Vedci z viacerých amerických univerzít vytvorili doposiaľ najkomplexnejšiu mapu neurónov v mozgu cicavca, ktorá ponúka prelomové poznatky o fungovaní mozgu. Táto 3D mapa zobrazuje malú časť myšieho vizuálneho kortexu menšiu ako zrnko piesku, odhaľuje pol miliardy synapsií a 5,4 km neurónových spojení, čo otvára nové možnosti pochopenia inteligencie, vedomia a neurologických ochorení. Od Alzheimerovej choroby cez autizmus až po schizofréniu. Cieľom projektu MICrONS bolo nielen zmapovať štruktúru neurónov, ale aj preskúmať elektrickú signalizáciu medzi nimi, ukázať, ako komunikujú, a poskytnúť lepší obraz o skrytých rozhovoroch v mozgu. Zistenia odhaľujú nové typy buniek a nový princíp inhibície v mozgu, v ktorom nepotláčajú inhibičné bunky iné bunky ale fungujú na princípe selekcie, čím vytvárajú sieťový systém koordinácie a spolupráce.
