Šanca hovoriť pre paralyzovaných pacientov

Obrovskou nádejou pre paralyzovaných pacientov dorozumieť sa s ostatnými, je unikátny systém, ktorý vyvinuli vedci z Kalifornskej univerzity. Povie nám o ňom Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Vedci z Kalifornskej univerzity v Berkeley vyvinuli technológiu založenú na umelej inteligencii, ktorá umožňuje paralyzovaným pacientom prevádzať mozgové vlny do počítačom generovanej prirodzenej reči prakticky v reálnom čase. Použili pri tom podobný algoritmus pre prácu s rečou, aký používajú zariadenia typu Siri a Alexa a ich technológia dokáže dekódovať neurálne dáta z mozgu, pričom takmer súčasne vytvára ľudský hlas. Veľkou výhodou novej technológie je, že funguje s celým radom rôznych metód detekcie mozgových vĺn pacienta. Môže využívať sústavy husto usporiadaných elektród, ktoré čítajú signály priamo z povrchu mozgu, rovnako ako mikroelektródy prenikajúce povrchom mozgu alebo napríklad neinvazívne senzory povrchovej elektromyografie, ktoré merajú aktivitu svalov. Samotný hlas vychádza z hlasových nahrávok pacienta pred jeho ochrnutím a vďaka tomu vzniká prirodzený hlasový výstup.

Vedci z Jagelovskej univerzity v Krakove ako prví dokázali v experimente, že lišajníky môžu prežívať v podmienkach, ktoré zodpovedajú Marsu, vrátane ionizujúceho žiarenia, a pritom zostávajú v metabolicky aktívnom stave. To znamená, že lišajníky môžu na Marse žiť a stať sa súčasťou prípadných ekosystémov. Výskum sa sústredil na dva druhy lišajníkov, džbánovku mechovú a lišajník pľuzgierku. Je to síce obrovský úspech, treba však zohľadniť aj fakt, že vedci ich vystavili simulovaným podmienkam povrchu Marsu len počas piatich hodín. Lišajníky museli zvládnuť špecifické zloženie atmosféry a jej tlak, kolísanie teplôt a tiež röntgenové žiarenie.  Významné bolo predovšetkým zistenie, že lišajníky, najmä džbánovka, prežijú v podmienkach Marsu aj pri intenzívnom röntgenovom žiarení, ktoré súvisí s aktivitou Slnka.