Vedci oživili tisícky rokov spiace riasy

Vedcom sa podarilo oživiť tisíce rokov zakonzervované rozsievky. Ako? Povie Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Sedem tisíc rokov ležali riasy, takzvané rozsievky, na dne Baltského mora v dormancii, čiže v stave podobnom spánku. Odpočívali tam v usadeninách, bez kyslíka, bez svetla a bez toho, aby čokoľvek narušilo ich samotu. Keď ich odobrali zo sedimentov, podarilo sa im ich bez problémov prebudiť: mikroskopickým organizmom sa plne vrátila životaschopnosť. Morskí biológovia z Leibnizovho inštitútu pre výskum Baltského mora našli rozsievky pred štyrmi rokmi v jadrách sedimentov v hĺbke vyše 250 metrov. Keď nastavili podmienky na „ideálne“, podarilo sa im oživiť deväť vzoriek z rôznych vrstiev usadenín a pokryli tak dobu takmer sedemtisíc rokov. Podľa vedcov je pozoruhodné nielen to, že tieto oživené riasy prežili, ale dokonca nič nestratili zo svojej biologickej výkonnosti.  Rastú, delia sa a fotosyntetizujú rovnako ako ich dnešní súčasníci.

Vieme, že nos je párový orgán a každá nosová dierka pracuje trochu inak. Jedna vždy akoby trochu odpočíva a čuchové receptory pracujú len na 80 percent. Čuchový receptor žije okolo 60 dní a obnovuje sa, so starobou však receptory degenerujú a ubúdajú. Podľa doterajších výskumov má okolo 60-ky asi 60% ľudí zhoršený čuch, o desať rokov neskôr už 70% a tak ďalej. Dá sa teda povedať, že do 50-ky máme čuch v poriadku. Závisí to však aj od ďalších okolností. Čuch ako taký sa veľmi zlepšiť nedá, ale rozoznávanie jednotlivých pachov a hlavne priraďovanie k objektom vieme  natrénovať. Trénovaný čuch je schopný poznať rozdiel napríklad medzi čerstvo odtrhnutou prírodnou jahodou a medzi  potravinárskymi arómami, alebo dokonca medzi umelo vytvorenými vôňami rôznych odrôd jabĺk. Objektívne sa dá zmerať, že po polročnom školení vie odborník-junior na vône rozoznať 200 až 400 vôní. Veľký rozhovor na tému čuch si môžete prečítať v aktuálnom vydaní týždenníka Téma.