Bude ľudstvo získavať energiu z rotácie Zeme? Uvidíme. Experiment, ktorý dokazuje, že to je možné, sa opäť pohol. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Trojica amerických fyzikov z Princetonskej univerzity navrhla teoretickú možnosť, ako by sa dala vyrábať elektrina z rotácie Zeme. Prichádzajú s ňou opäť po deviatich rokoch, vtedy mal ich nápad technické trhliny. Vyriešili slepé miesta svojej štúdie a navrhli zariadenie, ktoré už dokázali zostrojiť aj otestovať. Je to v podstate valec z mangán-zinkového feritu, slabého vodiča, ktorý slúži ako magnetický štít. Valec potom orientovali severojužným smerom pod uhlom 57°, aby bol kolmo na rotačný pohyb Zeme, aj na jej magnetické pole. Na každý koniec valca umiestnili elektródy na meranie napätia a zhasli svetlá, aby zabránili fotoelektrickému efektu. Zistili, že naprieč valcom vzniká osemnásť mikrovoltov elektriny, ktorú nemohli pripísať žiadnemu inému zdroju - a to podľa nich naznačuje, že energia pochádzala z rotácie Zeme. Ich zariadenie čaká ešte expertné posúdenie ďalšími vedcami.
Morskí biológovia z Univerzity Svätého Andreja v Škótsku, sa snažili zistiť, čo dostane tulene sivé nad hladinu. Odchytili šesť mladých tuleňov z neďalekej voľne žijúcej populácie. Zvieratá jedno po druhom plávali v bazéne a prešli 60 metrov tam a späť medzi podvodnou kŕmnou stanicou a dýchacou komorou s kontrolovanými štyrmi kombináciami plynov. Jedna napodobňujúca okolitý vzduch, jedna s dvojnásobnou koncentráciou kyslíka, jedna s polovičnou koncentráciou kyslíka a zmes so štandardným množstvom kyslíka, ale s 200 násobnou koncentráciou oxidu uhličitého. Spolu urobili tulene 510 individuálnych ponorov. Čím viac kyslíka bolo k dispozícii, tým dlhšie zostali zvieratá pod vodou pri každom ponore a naopak. Zvýšenie oxidu uhličitého však nemalo žiadny vplyv na čas ponoru v porovnaní s okolitým vzduchom. Jednoducho, ak je k dispozícii kyslík, vo vode či vo vzduchu, oxid uhličitý nie je až taký dôležitý.
