Sochy antických bohov boli farebné a voňavé. O výskume dánskych vedcov nám povie viac Rado Tomeš:
Antické sochy voňali
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dnes sú antické sochy z bieleho mramoru síce krásne, ale chladné. Ich dobový vzhľad bol však iný. Archeológovia kodanského múzea Glyptotek vo svojej štúdii uvádzajú, že v časoch, keď tieto sochy vznikli, boli pomaľované teplými farbami, aby vyzerali ako živé a voňali. Dôkazom sú historické záznamy z tých čias. Po ich dôkladnej analýze vedci potvrdili, že parfumy a vonné oleje sa často spomínajú ako súčasť výzdoby, ktorá sa v staroveku aplikovala na náboženské kultové sochy. Svojich vytesaných bohov starí Rimania a Gréci natierali vonnými olejmi nielen ako prejav úcty, malo to aj veľmi praktickú stránku. Farby, ktorými boli natreté, totiž potrebovali údržbu, pričom najčastejšie ich ošetrovali ružovým olejom. Tieto výsledky sú v zhode so staršími výskumami, ktoré na antických sochách našli stopy pigmentov z dávno vyblednutej farby, čo ukazuje, že diela, o ktorých sa dlho predpokladalo, že sú biele, boli v skutočnosti veľmi farebné.
Sondy Voyager 1 a Voyager 2 sú najvzdialenejšie predmety vo vesmíre, ktoré človek vytvoril. Nachádzajú sa už za vonkajšou hranicou heliosféry, v medzihviezdnom priestore, asi 25 a 21 miliárd kilometrov od Zeme. Vypustili ich do vesmíru v roku 1977 a pomaly im dochádzajú zdroje energie. Experti z NASA sa snažia ich fungovanie predĺžiť, preto postupne odstavujú niektoré prístroje a menej dôležité systémy. Pred pár dňami odpojili na sonde Voyager 2 detektor nízkoenergetických iónov LECP, ktorý meria častice prichádzajúce v jednej rovine, takže sa musí otáčať motorom, ktorý má príliš veľkú spotrebu energie. Na sonde tým pádom ešte stále fungujú tri vedecké prístroje a vedci dúfajú, že jej predĺžili životnosť na ďalších minimálne 5 rokov.
