Neolitický monument Flagstones v anglickom grófstve Dorset je podľa najnovšieho výskumu starší ako slávny Stonehenge. Vezme nás tam Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Flagstones má kruhovú štruktúru s priemerom okolo 100 metrov, ktorú tvorí priekopa a čiastočne navzájom prepojené jamy. Podľa skorších odhadov vznikol monument približne v rovnakom čase ako najstaršie časti oveľa slávnejšieho Stonehenge, ktorý sa nachádza len zhruba 60 kilometrov severovýchodne. To zodpovedá dobe okolo roku 2900 pred naším letopočtom. Archeológovia z Exeterskej univerzity však teraz určili pomocou rádiokarbónového datovania vek artefaktov z Flagstones zhruba na 3200 rokov p.n.l. Flagstones je tak podľa vedcov približne o 200 rokov starší ako Stonehenge. Vedci využili na rádiokarbonové datovanie ľudské pozostatky, jelenie parohy a uhlíky, ktoré pochádzali z Flagstones. Z ich výskumu vyplynulo, že aspoň niektoré jamy boli vykopané okolo roku 3 650 p.n.l. a samotné kruhové ohradenie ale vzniklo až okolo roku 3200 p.n.l.
Vedci z americkej Middlebury College vo svojom výskume dospeli k prekvapivému záveru: žiarenie aktívneho galaktického jadra by mohlo mať na život nie smrtiaci, ale naopak pozitívny vplyv. Je to prvé konkrétne meranie v podobe počítačových simulácií, ktoré analyzovalo, ako by mohlo ultrafialové žiarenie aktívneho galaktického jadra zmeniť atmosféru zasiahnutej planéty. Dôležité je, ako je ďaleko planéta od zdroje UV žiarenia aj to, či už na nej existuje život a ovplyvňuje atmosféru. Všetko závisí od prítomnosti alebo absencie kyslíka. Pokiaľ je totiž atmosféra planéty zasiahnutej UV žiarením aktívneho galaktického centra bohatá na kyslík, to potom vyvoláva tvorbu ďalšieho ozónu. Vďaka tomu ozónová vrstva rastie a odráža škodlivé žiarenie späť do vesmíru. Čím viac kyslíka má planéta v atmosfére, tým väčší vplyv má tento mechanizmus. Na planétach bez kyslíka je rovnaké žiarenie pre život naopak smrtiace.
