Dlho zostávalo záhadou, ako sa vlastne mačky domáce dostali do Číny, keďže tam prirodzene nežili. Odpoveď prináša štúdia vedcov z Pekinskej univerzity, o ktorej nám povie viac Rado Tomeš:
Mačky sa dostali do Číny ako darček
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Mačky domáce žili s ľuďmi na Strednom východe už niekedy pred desaťtisíc rokmi. Do Európy sa dostali asi pred tritisíc rokmi. Nevedelo sa však, ako a kedy sa dostali do Číny. Vedci z Pekinskej univerzity analyzovali 22 fosílnych pozostatkov mačiek zo štrnástichich archeologických lokalít v Číne, ktoré pokrývajú časové obdobie zhruba päťtisíc rokov. Prečítali ich jadrovú a mitochondriálnu DNA a získané sekvencie porovnali s predtým získanými genómami mačiek zo sveta. Zistili, že dávno pred príchodom mačiek domácich žili v Číne s ľuďmi mačky leopardie, tento vzťah však nezodpovedal domestikácii, ako ju poznáme dnes. Prvé mačky domáce boli do Číny privezené po Hodvábnej ceste ako darčeky a boli mimoriadne obľúbené medzi elitou. Vedci dokonca zistili, že boli buď biele alebo bielo-sivo pruhované. Aj preto je východná Ázia oblasťou s vyšším podielom bielych mačiek ako iné časti sveta.
Austrálčan prežil sto dní s umelým titánovým srdcom – zatiaľ najdlhšie zo všetkých pacientov s touto technológiou. Približne štyridsaťročnému pacientovi voperovali implantát vlani v novembri v Nemocnici sv. Vincenta v Sydney. Vo februári ju opustil a ako prvý na svete mal tento implantát mimo nemocnice. Titánové srdce mu umožnilo v zdraví vydržať až do úspešnej transplantácie normálneho srdca, ktorá prebehla začiatkom marca. Titánové srdce austrálskej spoločnosti BiVACOR je unikátne absenciou akýchkoľvek ventilov a ďalších častí náchylných na opotrebovanie. Má iba jeden pohyblivý komponent – magneticky uchytený rotor, takže v celom zariadení vlastne nemá čo zlyhať. Implantát austrálskeho pacienta bol prvým v programe melbournskej Monashovej univerzity a je veľkou nádejou pre pacientov, ktorí čakajú na transplantáciu srdca.
