Ako vznikal moderný jazyk popisujú vo svojej štúdii vedci z Massachusettského technologického inštitútu. Pokračuje Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tím lingvistov a genetikov analyzoval genomické dôkazy a zistil, že ľudská jazyková schopnosť existovala v jednoduchej forme už pred asi 135 tisíc rokmi, ale jazyk vstúpil do spoločenského užívania až pred sto tisíc rokmi. Vedci vychádzali z toho, že ľudské jazyky majú pravdepodobne spoločný pôvod – hoci na tom neexistuje absolútna zhoda. Podľa genomických dát došlo k prvému deleniu jazykov približne v čase pred 135 tisíc rokmi, čo znamená, že už vtedy museli mať ľudia túto schopnosť. Vedci tiež analyzovali pätnásť genetických štúdií rôznych ľudských druhov, ktoré boli publikované za posledných osemnásť rokov. Podľa nich bol jazyk spúšťačom moderného ľudského správania a podnietil ľudské myslenie, jeho zmenu dokazujú aj archeologické nálezy. Ľudia sa potom učili jeden od druhého a podporili tak všetky inovácie, ktoré sa zrýchlili práve pred sto tisíc rokmi.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba objavil vlani v máji zatiaľ najvzdialenejšiu galaxiu JADES-GS-z14-0, ktorú pozorujeme vo vesmíre starom len 290 miliónov rokov. Vedci zo Stewardovho observatória Arizonskej univerzity ju poriadne preskúmali, jej pozorovanie zabralo deväť dní pozorovacieho času Webbovho ďalekohľadu. Detaily ukázali, že najvzdialenejšia galaxia akú poznáme v takom mladom vesmíre, je veľmi jasná a tiež chemicky pokročilá. Nápadný je predovšetkým vysoký obsah kyslíka, ktorý sa mal objaviť až po prvých explóziách supernov. Vedci podľa charakteru galaxie odhadujú, že v nej začali vznikať prvé hviezdy asi 100 miliónov rokov pred stavom, v ktorom teraz túto galaxiu pozorujeme. To znamená, že tam prvé hviezdy vznikli asi len 190 miliónov rokov po Veľkom tresku, inak by tam nemohol byť taký vysoký obsah kyslíka. Je to prekvapenie, ktoré sa príliš nezhoduje s doterajšími modelmi prvých hviezd.
