Mohli by byť lišajníky účinné v boji proti depresii? O odpoveď sa pokúsila slovenská vedkyňa Terézia Kisková vo svojom výskume, ktorý je prvým svojho druhu na svete. Viac nám povie Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ako píše portál Veda na dosah, vedkyňa Terézia Kisková z Ústavu patológie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach preskúmala účinky lišajníkov ako možného zdroja liečby proti depresii. Spoločne s tímom ďalších výskumníkov ako prví na svete otestovali ich vplyv na depresívne zvieratá. Výhodou lišajníkov totiž je, že v porovnaní s klasickými antidepresívami až tak nezaťažujú pečeň. Skúmali dve látky, a to atranorín a kyselinu gyroforovú. Depresívnym potkanom dávali piť metabolity z lišajníka počas štyroch mesiacov a prvé účinky sa dostavili po dvoch. Po behaviorálnych testoch bolo ich správanie oveľa prirodzenejšie. Na výskume pracovali desať rokov a momentálne stojí tím pred rozhodnutím, či a ako zmenia štruktúru sledovaných látok, keďže nie sú dobre rozpustné.
Ešte v roku 2022 archeológovia objavili päticu pozoruhodných keramických sošiek na území dnešného Salvadoru, ktorý bol často odborníkmi považovaný za spoločensky a kultúrne izolovaný. Vedci z Varšavskej univerzity päticu sošiek podrobne preskúmali a podľa štúdie zverejnenej v časopise Antiquity, sú staré približne 2 400 rokov. Štyri sošky znázorňujú ženy , piata muža a tri najväčšie, približne 30 centimetrové, majú pohyblivú hlavu ako bábky. Zaujímavé sú aj výrazy sošiek, pri pohľade z očí do očí vyzerajú nahnevane, zhora sa zdá, že sa usmievajú a pri pohľade zospodu sa tvária vystrašene. Ich umelecký štýl a materiál sa podobá soškám nájdeným v neďalekej Guatemale, čo podľa archeológov ukazuje na zdieľané tradície a komunikáciu medzi elitami oboch týchto území. Zdá sa, že starovekí obyvatelia Salvádoru boli kultúrne prepojení so zvyškom Strednej Ameriky viac, než sa doteraz predpokladalo.
