Vedci už ohlásili existenciu baktérií, ktoré dokážu biologicky rozložiť plast. Ďalším plastovým jedákom sú špecifické morské huby, o ktorých nám povie Rado Tomeš:
Morské huby, ktoré požierajú plast
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Plastový odpad je jednou z najväčších ekologických hrozieb pre oceány, pretože sa rozkladá extrémne pomaly. Vedci z Havajskej univerzity v Honolulu narazili na nečakané riešenie – morské huby, ktoré si plastom doslova „spestrujú jedálniček“. Po odobratí vzoriek morských húb z piesku, morských rias a koralov blízko havajského ostrova O'ahu zistili, že viac ako 60 % testovaných druhov dokáže požierať polyuretán – jeden z najbežnejšie používaných plastov. Niektoré huby navyše počas experimentov zvýšili svoju „rýchlosť stravovania“ až o 15 % iba za tri mesiace. Tím teraz skúma, či by sa huby dali vyšľachtiť tak, aby plast rozkladali ešte efektívnejšie. Zároveň hľadajú ďalšie druhy, ktoré by mohli likvidovať aj iné druhy ťažšie rozložiteľného plastového odpadu.
Tropické pralesy neboli pre náš druh pôvodným prostredím. Predchádzajúce výskumy ukázali, že v Ázii a Oceánii žili ľudia v pralesoch pred 70-tisíc rokmi a v Afrike pred asi 18-tisíc rokmi. Geoantropológovia z inštitútu Maxa Plancka však identifikovali dôkaz pobytu ľudí v tropických lesoch z doby pred 150-tisíc rokmi, čiže o 100-tisíc rokov skôr, než sme si mysleli. Už v 80. rokoch sa v lokalite Pobrežia Slonoviny - Bété Aj - našli kamenné nástroje, ktoré sa tam vyskytovali v hlukových vrstvách, vedci ich však nedokázali datovať. Vďaka novej metóde, opticky stimulovanej luminiscencii, teraz dokázali určiť, kedy bol artefakt naposledy vystavený slnečnému svetlu. Výsledky výskumu ukazujú, že pralesné prostredie nebolo pre dávnych ľudí v počiatkoch nášho druhu prekážkou, ktorú by nedokázali prekonať. Naopak v nich dokázali žiť už pred mnohými desiatkami tisíc rokov.
