Sú ľudia, ktorí si sny pamätajú a sú aj takí, ktorí si nepamätajú väčšinou nič. Talianski vedci zistili, čo ich ovplyvňuje a teraz nám to povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Výskumníci z Talianskeho výskumného inštitútu skúmali faktory, ktoré ovplyvňujú to, či si dokážeme zapamätať sny po prebudení. Počas štyroch rokov sledovali 217 účastníkov experimentu vo veku od 18 do 70 rokov. Denne zaznamenávali svoje sny počas 15 dní, na ruke mali aktigraf, teda hodinky so senzorom pohybu, s pamäťovým čipom a filtrami okolitých vibrácií, ktoré zaznamenávali dĺžku spánku, pohyby či poruchy spánku. Pred samotným výskumom museli účastníci vyplniť psychologický test a dotazník, v ktorom uviedli faktory, ktoré mohli ovplyvniť ich sny, napríklad úroveň úzkosti alebo pamäti. Rovnako vykonali testy pamäti a selektívnej pozornosti. Štúdia odhalila, že ľudia s pozitívnym postojom k snom a tí, ktorých myseľ sa nedokázala sústrediť na danú úlohu, si viac pamätali svoje sny. Takisto sa viac darilo ľuďom s ľahkým spánkom a mladším ročníkom.
Archeológovia už dávnejšie zistili, že dávni Vikingovia mali síce krutých, ale veľmi šikovných zubárov. Teraz vedci zo švédskej Univerzity v Göteburgu skúmali celé lebky dávnych obyvateľov Varnhemu, kde sa zachovali stovky kostier a lebiek vo výbornom stave. Výsledky, publikované v odbornom časopise British Dental Journal Open, ukázali, že 15 analyzovaných ľudí trpelo širokou škálou ochorení. CT snímky odhalili patologické zmeny v lebečnej a čeľustnej kosti, ktoré poukazujú na infekcie a ďalšie zdravotné problémy. Podrobné analýzy potom ukázali, že časť jedincov trpela infekciami dutín a uší, ktoré zanechali stopy na priľahlých kostných štruktúrach. Ďalej boli zaznamenané známky osteoartritídy a rôznych zubných chorôb. Všetky skúmané lebky patrili dospelým ľuďom vo veku 20 až 60 rokov.
