Neuroestrogény ovplyvňujú chuť do jedla

Japonskí vedci zistili, že estrogény dokážu potláčať chuť do jedla. Nebol to jednoduchý výskum, zrozumiteľne nám o ňom povie viac Rado Tomeš:

Neuroestrogény ovplyvňujú chuť do jedla Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Pokiaľ ide o ženy, estrogény sú v tele zvyčajne syntetizované vo vaječníkoch. Určité množstvo estrogénov u žien aj mužov však vzniká aj inde v tele, vďaka enzýmu aromatázy. Vznikajú aj v centrálnom nervovom systéme a nazývajú sa neuroestrogény.  Tím japonskej Fujitovej lekárskej univerzity skúmal ich možnú úlohu v regulácii chuti do jedla. V experimente vedci vypli u pokusných myší gén pre aromatázu, čím organizmus hlodavcov prestal produkovať estrogény. Následné pozorovanie odhalilo, že takto geneticky upravené myši viacej žerú a majú väčšiu hmotnosť. Keď vedci príslušný gén znova zapli, mozog myší opäť začal syntetizovať estrogény a neuroestrogény. Podľa vedcov neuroestrogény udržiavajú zvýšenú citlivosť na leptín, hormón, ktorý udržuje energetickú rovnováhu v tele a reguluje príjem potravy aj ukladanie zásob tuku.

Antropológovia identifikovali 1,4 miliónov rokov starú sánku doposiaľ neznámeho predka človeka. Sánku objavili ešte v roku 1949 v jaskyni  Swartkrans neďaleko Johannesburgu a uložili ju do depozitára pod označením SK 15. Teraz ju dôkladne preskúmal medzinárodný tím vedcov a svoje výsledky zverejnili vo vedeckom časopise Journal of Human Evolution. Kosť pôvodne považovali za pozostatok človeka pracujúceho, Homo ergaster, dôkladná analýza vnútornej štruktúry zubov však odhalila, že zuboviny nezodpovedá žiadnemu príslušníkovi rodu Homo. Napokon vedci zistili, že sánka patrila hominidovi z rodu Parantrop, ktorý žil pred tromi až jedným miliónom rokov. Nepatrila však k ani jednému z troch známych druhov, takže vedci identifikovali štvrtý druh tohto pradávneho rodu, ktorý dostal meno Paranthropus capensis.