Svetlá pokožka a oči sa v Európe objavili oveľa neskôr, ako sa predpokladalo. Viac nám povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z univerzity v talianskej Ferrare skúmali, ako sa vyvíjala pigmentácia kože, očí a vlasov Európanov za posledných 45-tisíc rokov. Vo svojej štúdii vedci využili dva veľmi dobre zachované genómy pravekých ľudí. Jedným bol nález 45-tisíc rokov starého jedinca a druhým deväť tisíc rokov starý nález Homo sapiens označovaný ako SF12 zo Švédska. Tmavú pigmentáciu našli vedci v génoch prakticky všetkých ľudí z obdobia pred 43 až 13 tisíc rokmi. V období mezolitu, čiže pred štrnástimi až štyrmi tisíc rokmi, sa začali častejšie vyskytovať svetlejšie farby očí. Svetlejšia farba pokožky sa začala častejšie objavovať až s príchodom prvých poľnohospodárov z Turecka, ale ani pred štyrmi tisíckami rokov belosi v Európe neprevládali. Až v dobe železnej, teda asi 1200 rokov pred naším letopočtom, sa svetlá pleť stala takmer rovnako častou ako tmavá, najmä v severnej a strednej Európe. Podľa vedcov zmeny pigmentácie spôsobila migrácia a tok génov a nie adaptácia na prostredie.
Európsky vesmírny ďalekohľad Euclid vyrazil na cestu do vesmíru v júli 2023, aby pozoroval hlboký vesmír, predovšetkým kvôli výskumu temnej hmoty a temnej energie. Najprv však prešiel úvodnými testami. Jeho skúšobné snímky viedli k unikátnemu objavu. Astrofyzici nenechali nič na náhodu a po dôkladnom preskúmaní priestoru potvrdili, že Euclid objavil kompletný Einsteinov prstenec. Nachádza sa v galaxii NGC 6505, vzdialenej 590 miliónov svetelných rokov. Doposiaľ vedci takýto prstenec nespozorovali a ešte ani nemá meno. Einsteinov prstenec je prejav gravitačného šošovkovania. Všetky gravitačné šošovky stoja za pozornosť, pretože je to vzácny jav a vedcom prinášajú množstvo zaujímavých informácií. Táto je skutočne špeciálna, pretože je pomerne blízko a je vizuálne veľmi pekná.
