Vedci zistili, že múmie voňali naozaj veľmi príjemne. Korenisto, drevito a sladko. Vo svojom výskume použili najcitlivejšie technológie, viac už Rado Tomeš:
Staroegyptské múmie príjemne voňali
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Chemickí technológovia z univerzity v Ľubľane a archeológovia z Egyptského múzea v Káhire spojili svoje sily v prvej štúdii svojho druhu, ktorej cieľom bolo zistiť, ako vlastne voňajú múmie. Použili plynový chromatograf s hmotnostným spektrometrom na meranie a kvantifikáciu chemických látok vylučovaných deviatimi staroegyptskými múmiami a spolupracovali aj s vyškolenými „ľudskými nosmi“, ktoré popísali pachy z hľadiska kvality, intenzity a príjemnosti. Kombináciou týchto metód dokázali určiť, či pachovú látku vydáva archeologický predmet, či pochádza z konzervačných prípravkov alebo dokonca z prirodzeného znehodnotenia predmetu v priebehu rokov v dôsledku pôsobenia plesní, baktérií a iných mikroorganizmov. Vo svojej štúdii opísali vôňu mumifikovaných tiel ako „príjemnú“, pretože vychádza zo živíc a olejov z ihličnanov a živíc z gumy a voskov, ktoré nesú vôňu myrhy a kadidla.
Vedci z Massachusettskej technickej univerzity skonštruovali robovčely, ktoré by mohli pomôcť svetu s opeľovaním rastlín. Predtým však museli vyriešiť viacero technických problémov. Predchádzajúce robovčely totiž nadmerne generovali odporový vzduch, boli málo odolné voči vonkajším vplyvom, chýbala im rýchlosť, vytrvalosť a potrebná obratnosť vo vzduchu. Nová robovčela má štyri krídla, vďaka čomu zvládne rôzne akrobatické kúsky a manévre, váži menej ako 750 mg a pri testoch dosiahla najvyššiu rýchlosť, aká bola nameraná pri letoch mikrorobotov. Dokáže sa pohybovať rýchlosťou 35 centimetrov za sekundu a je schopná vznášať sa vo vzduchu bez akéhokoľvek vybočenia viac ako 16 minút. Vďaka novému dizajnu má aj dosť voľného miesta na malú batériu alebo senzory, čo jej umožňuje lietať samostatne a dá sa aj navigovať mimo laboratória.
