Čínski astronauti dokázali vyrobiť vo vesmíre raketové palivo. O ich sľubnom experimente povie viac Rado Tomeš:
Číňania vyrobili vo vesmíre raketové palivo
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Čínska posádka misie Šen-čou 19 na palube vesmírnej stanice Tchien-kung vytvorila kyslík a súčasne aj prísady pre raketové palivo – je to prvýkrát, čo sa podarilo niečo také na obežnej dráhe Zeme. Podľa portálu China Manned Space astronauti použili polovodičové katalyzátory na premenu oxidu uhličitého a vody na kyslík, ktorý je základnou zložkou pre raketové palivá. Tou druhou zložkou je uhľovodík, ktorý sa spaľuje prítomnosti kyslíka a ten vyrobili tiež. Etylén sa dá využiť práve ako raketové palivo. Technológia umelej fotosyntézy znižuje spotrebu energie, pretože je schopná efektívne pracovať pri izbovej teplote a štandardnom atmosférickom tlaku. Navyše, úpravami katalyzátora sa dá prispôsobiť na výrobu rôznych látok, ako je metán alebo etylén, ktoré majú rôzne využitie. Ich experiment môže mať zásadný vplyv na budúce vesmírne misie, vrátane pristátia ľudskej posádky na Mesiaci ešte pred rokom 2030.
Chronický stres mení spôsob, akým náš mozog spracováva zvuky. Neurovedci z Ben – Gurionovej univerzity skúmali na myšiach, či vôbec chronický stres ovplyvňuje ako mozog interpretuje zvuky. Zistili, že zvuky na nižších úrovniach decibelov spustili výrazne slabšie reakcie, keď stres pretrvával, zatiaľ čo si myši zachovali silné reakcie na zvuky s vyššími decibelmi. Podľa vedcov môže byť tento účinok spôsobený tým, že jeden typ inhibičnej bunky sa stane oveľa aktívnejší v podmienkach opakovaného stresu na úkor iných buniek. Chronicky vystresovaný mozog jednoducho dobre nepočuje. Zistenia ďalej naznačujú, že stres mení nielen emocionálne reakcie, ale ovplyvňuje aj to, ako mozog vníma neutrálne zmyslové informácie. Tieto zmeny by mohli mať dôsledky na senzorické poruchy súvisiace so stresom, ako je precitlivenosť alebo ťažkosti s filtrovaním hluku v pozadí.
