Zatvorenie škôl počas pandémie

Vedci prvý krát zisťovali, či pomohlo počas pandémie zatvorenie škôl. Výsledky sú nejednoznačné, viac nám povie Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

 
Hneď na úvod treba povedať, že školy sa počas pandémie zatvárali preto, aby sa covidom nenakazilo naraz príliš veľa ľudí, čo by spôsobilo kolaps nemocníc. Vedci z austrálskej Monashovej univerzity pracovali s reálnymi dátami, vždy ale súčasne vytvorili matematický model, ktorý uvažoval s alternatívnym svetom, kde pandémia prebiehala vo všetkom rovnako – s výnimkou uzatvárania škôl. Zaujímal ich počet chorých, hospitalizovaných, počet úmrtí a obsadenosť nemocníc. Zatvorenie škôl bolo spojené s priaznivým vplyvom na počet nakazených v 58 krajinách, na počet úmrtí v 65 štátoch a na maximálny tlak na obsadenosť nemocníc v 72 krajinách. Pomohlo to najmä v Ázii, Strednej a Južnej Amerike aj Afrike. V niektorých týchto štátoch viedli školské lockdowny k zníženiu úmrtnosti až o štyridsať percent. Naopak v USA a v 25 z 35 európskych krajín bol odhadovaný dopad buď veľmi malý, alebo dokonca negatívny.
 
Vedci z Heriot-Wattovej univerzity v Edinburghu vyvinuli nový systém detekcie svetla, ktorý dokáže rozpoznať ľudské tváre a predmety vzdialené takmer jeden kilometer, dokonca aj pri veľmi zlej viditeľnosti. Pomocou impulzov laserového svetla na meranie vzdialeností k objektom môže systém vytvárať 3D obrázky s vysokým rozlíšením tvárí a iných povrchov až z desiatich futbalových ihrísk za denného svetla aj tmy.  Nový typ kamery by mohol spôsobiť prevratnú zmenu v bezpečnosti a  obrane a má potenciál výrazne uľahčiť identifikáciu. Výskum je ešte len na začiatku, ak sa však technológom podarí poskytnúť túto diaľkovú bezkontaktnú metódu merania objektov s presnosťou na milimetre, ich systém by sa mohol použiť aj na mapovanie krehkých kamenných prác, historických artefaktov alebo fasád pamiatkovo chránených budov.