Počet obetí následkov extrémnych horúčav v Európe podľa britských vedcov významne prevýši rozdiel vzniknutý klesajúcimi úmrtiami na následky nízkych teplôt. Pokračuje Rado Tomeš:
Teplo bude v Európe zabíjať
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Londýnskej vysokej školy hygieny a tropickej medicíny na základe matematického modelu zistili, že do konca storočia môže na následky horúčav zomrieť až 2,3 milióna ľudí. Štúdia uvádza, že v niektorých častiach európskeho kontinentu, ako napríklad v Británii a Írsku, v budúcnosti celková úmrtnosť klesne, keďže ubudnú obete na následky nízkych teplôt. Vedci však varujú, že nižší počet úmrtí v niektorých častiach Európy bude výrazne prevážený nárastom obetí v ostatných častiach kontinentu, pričom obzvlášť ohrozené sú Stredomorie, stredná Európa a Balkán. Najohrozenejšie európske regióny sú v Španielsku, Taliansku a na Malte. V štúdii vedci pracovali s viacerými scenármi a uviedli, že úmrtnosť v celej Európe by sa zvýšila aj pri najpozitívnejšom scenári. Ak by sa však ľudstvu podarilo klimatickú zmenu zmierniť, mohlo by to odvrátiť až 70 percent úmrtí.
Medziodborová štúdia vedcov z Tridentskej univerzity sa inšpiruje mravcami pri riešení jednej z najnáročnejších výziev v mestách – dopravou. Vedci kamerou zaznamenávali 30-centimetrový úsek mravčej cestičky zodpovedajúci stonásobku dĺžky tela mravca. Záznam analyzovali pomocou algoritmov na hlboké učenie a sledovali pohyb jednotlivých mravcov. Mapovali trasu ich pohybu, rýchlosť, plynulosť a hustotu premávky. Zistili, že mravce išli po feromónovej stope, ktorú vyznačil vedúci mravec. Pohybovali sa v malých skupinách s malými odstupmi medzi jednotlivými skupinami bez toho, aby sa predbiehali. Táto stratégia by mohla pomôcť zvýšiť efektivitu ľudskej dopravy. Vedci však sami priznávajú, že ich výskum prebiehal v simulovaných podmienkach bez zákrut, križovatiek alebo sporných oblastí medzi jednotlivými smermi. Na podporu ich výsledkov preto bude potrebný ďalší výskum.
