Plastické kryštály sú nádejou pre ekologickejšiu prevádzku chladničiek a klimatizácií. O výskume austrálskych vedcov povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ako píše portál Veda na dosah, tím vedcov z austrálskej Deakin University vo svojej štúdii opísal plastické kryštály, ktoré absorbujú teplo, keď sa molekuly transformujú z usporiadanej na náhodnú kryštálovú štruktúru. Tento jav bol už predtým demonštrovaný v laboratóriách, vedci však až teraz vyvinuli prvé barokalorické materiály, ktoré absorbujú teplo pri teplotách dostatočne nízkych na domáce chladenie. Stále však nie sú vyvinuté natoľko, aby mohli plne nahradiť súčasné plyny. V laboratóriu dokázali plastické kryštály absorbovať teplo iba pod tlakom stokrát väčším, než aký je v atmosférických podmienkach. Výskum je teda na začiatku, je však nádejou pre ekologicky prívetivé chladenie bez vplyvu na globálne otepľovanie.
Ikonická Alexandrova mozaika, ktorú našli v Pompejach, vznikla zrejme medzi rokmi 120 a 100 pred naším letopočtom. Zachytáva vyše 50 postáv, vrátane Alexandra Macedónskeho, ktorý útočí na perzského kráľa Dareia III. Mozaika má rozmery približne 3 × 5 metrov a tvorí ju okolo dvoch miliónov dielikov. Počas jej rekonštrukcie ju preskúmali vedci z Neapolskej univerzity Fridricha II. Pomohli im pri tom najmodernejšie spektroskopy a analýza prenosnou röntgenovou fluorescenciou. Ukázalo sa, že dieliky mozaiky pochádzajú z rôznych kútov vtedajšej Rímskej ríše. Biele dieliky sú z Toskánska, ružové z Portugalska. Niektoré žlté boli dopravené z rímskeho mesta Simitthus v Tunisku. Svetločervené kúsky by mohli byť z Apuánskych Álp alebo zo Sicílie, zatiaľčo tmavočervené dieliky z mysu Matapan na Peloponéze. Je zrejmé, že tvorcovia mozaiky si dali skutočne záležať, nielen na vyobrazení, ale aj na výbere materiálu.
