Podľa najnovších zistení pochádza voda zo Stredozemného mora z Atlantiku. Urobíme si v tom poriadok s Radom Tomešom:
Voda v Stredozemnom mori je z Atlantiku
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
O tom, že Stredozemné more vyschlo pred približne 6 miliónmi rokov, vedci vedeli. Tento stav trval asi 250 000 rokov a v oblasti s presolenou pôdou nič nežilo. Medzinárodný tím prišiel s hypotézou, že Stredozemné more sa nezapĺňalo postupne, ako doteraz predpokladali, zaplnila ho povodeň nepredstaviteľných rozmerov. Geológovia identifikovali množstvo geologických prvkov v okolí juhovýchodnej Sicílie, ktoré poukazujú na masívnu potopu, ktorá sa odohrala v celej oblasti. Táto mohutná potopa trvala 2 až 16 rokov, keď vody Atlantického oceánu posilnené topením ľadu pretiekli cez hrádzu Gibraltáru. Nová štúdia, ktorá vyšla v odbornom časopise Communications Earth & Environment, popísala novo objavené geologické objavy a skombinovala ich s geofyzikálnymi dátami a numerickým modelovaním. Výsledkom je doposiaľ najpresnejší popis tejto potopy všetkých potôp.
Vedci z Fyziologického ústavu Českej Akadémie vied zistili, že menej kyslíka paradoxne prospieva ľudskému srdcu. Skúmali dve skupiny myší – jednu bežného typu, druhú so zníženou hladinou proteínu HIF-1α, ktorý spúšťa obranné mechanizmy srdca pri nedostatku kyslíka. Prvá skupina bola 4 týždne vystavená nedostatku kyslíka, druhú nechali bez zmien. Potom u obidvoch skupín nasimulovali proces vzniku infarktu a následné obnovenie krvného prietoku. Vedci zistili, že myši vystavené nízkemu obsahu kyslíka mali silnejšie srdce, ktoré lepšie odolalo poškodeniu, než tie, ktoré touto adaptáciou neprešli. Výskum tak otvára ďalšiu cestu k pochopeniu možných mechanizmov nových liečebných postupov, ktoré by mohli srdcu pomôcť lepšie odolávať nedostatku kyslíka u pacientov s ischemickou chorobou srdca.