Satelitné snímky, ktoré vyhotovila NASA, svedčia o úbytku oblakov a aj to má vplyv na postupné otepľovanie planéty. Pokračuje Rado Tomeš:
Úbytok oblakov otepľuje svet
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Podľa nedávnej analýzy satelitných snímok v posledných rokoch ubúda oblačnosť. Podľa vedcov by mohlo ísť o povestný „chýbajúci dielik“, popisujúci aktuálny rozsah klimatických zmien. Vedci z Goddardovho inštitútu NASA pre vesmírne štúdie analyzovali súbory snímok z amerického satelitu Terra za posledných 22 rokov. Podľa ich výpočtov oblačnosť na planéte klesá každých desať rokov o zhruba 1,5 percenta a aj to prispieva k otepľovaniu planéty. Pôsobenie mrakov na otepľovanie je síce komplikované, ale zjednodušene sa dá povedať, že menej oblačnosti znamená vyššie teploty. V tejto chvíli je otázkou, či bude tento znepokojujúci trend vo vývoji oblačnosti pokračovať aj v budúcnosti a aký bude mať v nasledujúcich rokoch vplyv na celkové trendy globálneho otepľovania.
Poznáme približne päťtisíc exoplanét, ktoré sú veľkostne medzi Zemou a Neptúnom. Žiadna z nich však nie je v našej Slnečnej sústave. Medzinárodný tím astronómov nedávno zacielil Webbov ďalekohľad na exoplanétu Enaiposha, ktorá obieha okolo červeného trpaslíka v súhvezdí Hadonos, vzdialeného len 48 svetelných rokov. Doterajšie tipy vedcov boli, že by to mohla byť planétka bohatá na vodík so zaujímavým vodným svetom, ukázalo sa však, že je to planétka, okolo ktorej hrá hlavnú úlohu oxid uhličitý. Keďže ho v dátach zas až tak veľa nebolo, vedci ho dopočítali. Následné simulácie ukázali, že najpravdepodobnejší scenár pre túto exoplanétu je prvý známy svet, ktorý pripomína Venušu z našej Slnečnej sústavy.
