Už dávno vieme o výbornom účinku vlákniny na naše zdravie. Najnovšie prispeli do zbierky pozitív aj Číňania. Pokračuje Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Rozpustná vláknina predstavuje významný zdroj potravy pre probiotické baktérie v črevách. Tieto baktérie produkujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom alebo molekuly SCFA. Obehový systém ich roznáša po celom tele, kde potom tieto molekuly zosilňujú pôsobenie imunitného systému. Vedci z Čínskej univerzity v Hong Kongu urobili sériu experimentov, v ktorých sledovali ako molekuly SCFA ovplyvňujú boj s vírusovými infekciami. Ukázalo sa, že významne prispievajú k potlačeniu vírusu chrípky, respiračného vírusu, pôvodcu prechladnutia čiže rhinovíru aj pôvodcu covidu-19 . Naopak, pri víruse chikungunya a latentných vírusov, ako je HIV alebo herpesvírus, môže byť pôsobenie molekúl SCFA problematické. V chrípkovom období nám však príjem rozpustnej vlákniny viac než prospeje. Nájdeme ju v semenách, ovse, raži aj jačmeni, a samozrejme, v ovocí a zelenine.
Tetovanie patrí medzi najstaršie formy ľudského umenia, mal ho na sebe aj ľadový muž Ötzi, ktorý zomrel približne pred 5 300 rokmi. Práve jeho tetovanie je považované za najstaršie, ktoré poznáme, tesne pred múmiami z Egypta. Tím amerických vedcov teraz na výskum tetovania využil novú metódu, laserom stimulovanú fluorescenciu. Využíva laserové lúče na odhalenie detailov v mäkkých tkanivách a doteraz ju využívali hlavne paleontológovia pri štúdiu dinosaurov. Teraz ju prvýkrát použili na štúdiu kože stovky múmií starých asi 1200 rokov, ktoré patrili pôvodným obyvateľom Peru. Odhalili ornamenty, ktoré vedci nazvali „amorfné škvrny so zle definovanými okrajmi“. Zaujímavé je, že tetovania vznikli tenšími ihlami než aké sa používajú dnes. Podľa vedcov je tetovanie oveľa komplexnejším umením ako keramika, či nástenné maľby a vďaka nemu dokážeme rozlúštiť, čo všetko prastaré civilizácie dokázali.
