Ranná káva prospieva nášmu srdcu viac ako tie, ktoré si vychutnávame počas dňa. Také sú závery výskumu, o ktorom nám povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Tulane University v New Orleans analyzovali údaje takmer 1500 ľudí, ktorí vyplnili v rokoch 1999 až 2018 podrobný dotazník o tom, čo a kedy pijú. Potom experti porovnali dáta s informáciami, koľko ľudí z dotazníka zomrelo do 10-tich rokov a tiež, čo bolo príčinou úmrtia. Výsledky ukázali, že asi polovica ľudí vôbec kávu nepila. Približne 36 % ich pilo kávu ráno alebo predpoludním, 16 % si ju vychutnávalo počas celého dňa. V porovnaní s ľuďmi, ktorí kávu nepili, mali vychutnávači rannej kávy o 16 % nižšiu pravdepodobnosť úmrtia z akejkoľvek príčiny a o 31 % nižšiu pravdepodobnosť úmrtia na kardiovaskulárne ochorenie.
U ľudí, ktorí pili kávu celý deň nezaznamenali žiadne zníženie rizika úmrtia. Ranní konzumenti kávy profitovali z nižšieho rizika bez ohľadu na to, či ju pili mierne alebo často. Hranicou medzi týmito dvoma skupinami boli tri šálky kávy.
Mesiac má asi štvrtinovú veľkosť ako Zem. Cháron je oproti Plutu, okolo ktorého obieha len o polovicu menší. Otázkou pre vedcov je, ako sa dostala relatívne malá trpasličia planéta k takému veľkému mesiacu. So zaujímavou teóriou prišli pred pár dňami vedci z Arizonskej univerzity. Podľa ich štúdie, zverejnenej v odbornom časopise Nature Geoscience, je systém Pluto-Cháron výsledkom dávnej zrážky, pri ktorej však nedošlo ani k zničeniu jedného či obidvoch vesmírnych objektov, ale ani k ich odmršteniu. Pluto a Cháron sa vďaka svojej štrukturálnej pevnosti na nejaký čas spojili a vytvorili niečo ako obrovského vesmírneho snehuliaka, ktorý mohol trvať približne 10 až 15 hodín. Potom sa telesá oddelili a vznikla tak nepravdepodobná dvojica. K tejto zrážke prišlo podľa vedcov počas ranej fázy vývoja Slnečnej sústavy pred miliardami rokov.
