Podľa najnovšieho výskumu má naše srdce svoj vlastný minimozog. Ako na to vedci prišli a prečo je to dôležité, povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Karolínskeho inštitútu a Kolumbijskej univerzity zistili, že srdce má svoj vlastný zložitý nervový systém, ktorý je rozhodujúci pre riadenie jeho rytmu. Tento malý mozog zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní a kontrole srdcového rytmu a podobne ako mozog reguluje rytmické funkcie, ako je pohyb a dýchanie. Vedci skúmali srdce zebričiek, ktoré majú veľmi srdcovú frekvenciu a celkovú funkciu srdca podobné našim. Identifikovali v srdci niekoľko typov neurónov, ktoré majú rôzne funkcie vrátane malej skupiny neurónov s vlastnosťami kardiostimulátora. Vedci boli schopní zmapovať zloženie, organizáciu a funkciu neurónov v srdci pomocou kombinácie metód, ako sú sekvenovanie jednobunkovej RNA, anatomické štúdie a elektrofyziologické techniky. Nové zistenie by mohlo viesť k novým liečebným postupom pri chorobách srdca.
Vedci objavili takmer 200 dinosaurích stôp v lome v grófstve Oxfordshire v južnej Británii. Stopy z obdobia strednej jury majú 166 miliónov rokov a odborníci ich nazvali "dinosauria diaľnica". Ešte v lete sa viac ako sto vedcov z Oxfordskej a Birminghamskej univerzity, študentov a dobrovoľníkov zapojilo do vykopávok v lome a objavili päť rôznych skupín stôp. Štyri z nich podľa vedcov vytvorili bylinožravé dinosaury s dlhým krkom, sauropody. Konkrétne mohlo ísť o Centiosaura s dĺžkou až 18 metrov. Piatu skupinu vytvoril mäsožravý Megalosaurus, ktorého charakterizovali trojprsté nohy s pazúrmi. Práve tento druh pred dvesto rokmi vedci pomenovali a opísali ako prvého dinosaura. Stopy oboch druhov sa na jednom mieste križovali, čo vyvoláva otázku, či a ako sa oba typy navzájom ovplyvňovali.
