Magnetické pole Mesiaca je veľmi slabé, boli však časy, keď bolo poriadne nestabilné. O najnovšom vedeckom poznatku nám povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci si až doteraz mysleli, že počnúc dobou pred 3 miliardami rokov bolo magnetické pole Mesiaca veľmi slabé a také zostalo až do dneška. Zásadný zvrat priniesli analýzy vzoriek, ktoré dopravil na Zem návratový modul čínskej misie Čchang-e 6. Pochádzajú z veľkého krátera Apollo, ktorý sa nachádza na južnej časti odvrátenej strany Mesiaca. Analýzy totiž prezradili, že lunárne magnetické pole z nejakých záhadných dôvodov opäť dočasne zosilnelo, asi pred 2,8 miliardami rokov. Nešlo pritom o žiadne kozmetické zmeny. Magnetické pole Mesiaca v tom čase zosilnelo na úroveň medzi 5 a 21 mikroteslami, čo zodpovedá asi 10 až 40 percentám dnešného magnetického poľa Zeme. Zatiaľ ani presne nevieme, ako bolo magnetické pole Mesiaca vytvárané, nieto aby bolo jasné, prečo zoslablo, opäť zosilnelo, aby potom už natrvalo stlmilo. Podrobnejší výskum by mohol napovedať viac.
Archeológovia našli bustu s možnou podobou Kleopatry, poslednej egyptskej kráľovnej. Tím vedcov z Dominikánskej republiky a Egypta našiel počas vykopávok v starovekom meste Taposiris Magna neďaleko egyptskej Alexandrie malú mramorovú bustu, ktorá sa zmestí do dlane, 337 mincí, mnohé z nich s podobizňou Kleopatry VII a objavili aj olejové lampy, bronzový prsteň zasvätený bohyni lásky a plodnosti Háthor, vápencovú bustu kráľa aj amulet v podobe skarabea. Keďže busta a mince sú si veľmi podobné, vedci v tíme sa domnievajú, že skutočne ide o podobizeň Kleopatry VII. Iní archeológovia, experti na staroveký Egypt však argumentujú tým, že busta je predmet pochádzajúci z čias po vláde Kleopatry a podľa nich má soška rímske črty, čo môže ukazovať na rímsku princeznú alebo inú vysoko postavenú ženu. Ako to skutočne je, ukáže až veľmi podrobná analýza alebo viac objavených artefaktov.
