Slede sú drobné ryby, ktoré sa živia planktónom. Vedci však teraz potvrdili nový druh, ktorý konzumuje ryby. O najnovšom objave nám povie viac Rado Tomeš:
Objavili nový druh sleďa Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Baltické more ešte pred iba ôsmimi tisíckami rokov vôbec neexistovalo. Práve vďaka jeho novosti tu prebieha množstvo zaujímavých evolučných procesov. Teraz švédski vedci z univerzity v Uppsale popísali vznik nového druhu sleďa, ktorý sa geneticky, správaním aj vzhľadom líši od ostatných. Na nový druh upozornili rybári a ich rozprávanie teraz vedci potvrdili. Telá starostlivo analyzovali, najmä spôsob ich rastu, obsah tuku a prítomnosť znečisťujúcich látok. Podľa obsahu ich žalúdkov bolo jasné, že sa živia menšími rybkami. Veľké slede mali výrazne vyšší obsah tuku a výrazne nižší obsah dioxínov, problematických látok, ktorými je Baltské more znečistené. Obe tieto pozorovania a oveľa rýchlejší rast zodpovedajú prechodu na rybiu stravu. Relatívne nízky obsah dioxínov robí z tohto baltského sleďa živiaceho sa rybami zaujímavú potravu pre ľudí.
Nový čínsky výskum odhalil, že mozgová aktivita psov a ľudí sa môže synchronizovať, keď sa pozerajú jeden druhému do očí. Tento jav, známy ako nervová väzba, bol pozorovaný v rámci interakcií jedincov rovnakého druhu, ale jeho pozorovanie medzi rôznymi druhmi zdôrazňuje jedinečné puto medzi človekom a psom. Nervovú väzbu vedci skúmali pomocou EEG, čiže neinvazívnou elektroencefalografiou. Pri vyšetrení použili špeciálnu pokrývku hlavy s elektródami, ktoré detegujú nervové signály – v tomto prípade bíglov a ľudí zapojených do štúdie. Toto prepojenie mozgu je dôležité pri formovaní reakcií počas sociálnych interakcií a môže viesť ku komplexnému správaniu, ktoré by nebolo možné pozorovať izolovane, ako je zlepšenie tímovej práce alebo učenia. Podľa vedcov je skúmanie nervovej väzby medzi psami a ľuďmi len na začiatku, v každom prípade pri jej rozvíjaní si môžeme so štvornohými miláčikmi oveľa lepšie porozumieť.
