Keď moderní ľudia opustili pred tisíckami rokov Afriku, narazili na neandertálcov. Práve preto máme v sebe asi 2 až 3% neandertálskej DNA. Vedcom sa teraz podarilo toto obdobie presnejšie časovo ohraničiť. Pokračuje Rado Tomeš:
Kríženie ľudí s neandertálcami
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Medzinárodný tím antropológov preskúmal modernejšími technológiami kosti príbuznej skupiny ľudí z náleziskách v českej Koněpruskej jaskyne a Ranis v Nemecku. Títo ľudia, ktorí žili približne pred 45-tisíc rokmi, boli vzdialení príbuzní a ich DNA je najlepšie dochovaná z nálezov z tejto doby. Mali tmavú farbu kože, hnedé oči a ešte neboli dobre adaptovaní na život na severe. Podrobná analýza ukázala, že prímes neandertálskej DNA vznikla v tejto skupine ľudí asi pred 49- až 45-tisíc rokmi. Táto analýza určila presnejšie, než kedykoľvek predtým, keď sa moderní ľudia krížili s neandertálcami: začalo sa to pred 50 500 rokmi a trvalo to niekoľko tisícročí. Z údajov ďalšej nezávislej štúdie iného tímu vedcov tiež vyplýva, že počiatočná migrácia moderných ľudí z Afriky do Eurázie sa skončila pred 43 500 rokmi.
Ako dokázal výskum britsko-izraelského tímu vedcov, aj kremíkové mozgy môžu postihnúť príznaky demencie. Predchádzajúce verzie veľkých jazykových modelov a chatbotov, podobne ako starší pacienti, mávajú horšie skóre v testoch, ktoré pomáhajú odhaľovať prichádzajúcu demenciu. Otestovali ich pomocou štandardného testu Montreal Cognitive Assessment. Vedci dávali umelým inteligenciám rovnaké pokyny, aké dostávajú ľudskí pacienti, bodovanie sa riadilo oficiálnymi pokynmi a výsledky hodnotil neurológ. Všetky chatboty vykazovali slabý výkon vo vizuálno-priestorových schopnostiach a pri spájaní zakrúžkovaných čísel a písmen vo vzostupnom poradí. Nevyšiel im ani test kreslenia a niektoré modely neuspeli ani v oneskorenom pamäťovom teste. Väčšinu ostatných úloh, vrátane pomenovania, pozornosti, jazyka a abstrakcie zvládli všetky chatboty dobre.
