Európa bude reagovať na ďalší typ invázneho sršňa z Ázie. V Španielsku už potvrdili jeho opakovaný výskyt. Pokračuje Rado Tomeš:
V Európe je ďalší invázny sršeň
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Sršeň Vespa soror zatiaľ nemá slovenský ekvivalent, pretože na to doteraz nebol dôvod. Normálne sa totiž vyskytuje v tropických oblastiach Ázie a v Európe nemal šancu prežiť. Nedávno však španielski vedci oznámili objav štyroch exemplárov Vespy soror. Ak sa im podarí uchytiť na našom kontinente a vytvoriť tu stabilnú populáciu, znamená to reálnu hrozbu pre ostatné druhy hmyzu – a vzhľadom na bolestivosť ich bodnutia aj nepríjemnú zmenu pre človeka. Etymológovia z univerzity v Oviede zistili, že sa do Európy dostali zazimované v zásielkach, ktoré teraz prúdia z Ázie na starý kontinent. Rovnakou cestou sa šíria aj ďalšie druhy sršňov – mandarínsky a ázijský. Zatiaľ nie je jasné, či sa sršňom Vespa soror podarilo v Európe uchytiť. Opakovaný odchyt v rovnakej lokalite však naznačuje, že najmenej jedna kráľovná dokázala prežiť zimu, a mohla tak založiť novú kolóniu.
Vedci z japonskej Shinshu University predstavili nový reaktor, ktorý dokáže získavať obnoviteľné vodíkové palivo zo slnečného žiarenia a z vody. Nový reaktor s rozlohou 100 štvorcových metrov využíva fotokatalytické fólie na štiepenie atómov kyslíka a vodíka, ktoré sa nachádzajú v molekulách vody, čím odčerpáva vodík, ktorý sa používa ako palivo. Napriek sľubným zisteniam je účinnosť reakcie stále príliš nízka na komerčné využitie. Pri simulovanom slnečnom svetle je to len jedno percento a pri prirodzenom slnečnom svetle tesne pod 5 %. Ak sa odborníkom podarí vyvinúť účinnejšie fotokatalyzátory, mohla by nová technológia umožniť výrobu lacného, udržateľného vodíkového paliva na uspokojenie rôznych energetických potrieb. Hoci je technológia len v začiatkoch, vedci veria v jej potenciál a pokračujú vo vývoji.
