Vedci prišli s riešením, ako ochránia arktický ľad, aby ľudstvo získalo aspoň trochu času a spomalilo globálne otepľovanie. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tím z Cambridgeskej univerzity a vývojári z britského start-upu Real Ice pracujú na riešení v boji proti strate arktického ľadu. Ich cieľom je prelomiť začarovaný kruh, ktorý urýchľuje topenie ľadu, a získať drahocenný čas na dosiahnutie skutočného cieľa: zníženie emisií a stabilizáciu globálnej klímy. Experiment je založený na podvodných dronoch poháňaných zeleným vodíkom. Tieto stroje by boli schopné vŕtať do ľadu zospodu, potom pumpovať morskú vodu ponad ľadovec, čím by sa vytvorila ďalšia ľadová vrstva. Predbežné testy vykonané za posledné dva roky preukázali, že touto metódou skutočne môže ľad zhrubnúť. Princíp je jednoduchý: pre hrubšie ľadové vrstvy je ťažšie sa počas leta úplne roztopiť. Ak by si Arktída dokázala udržať ľad po celý rok, pomohlo by to obmedziť globálne otepľovanie.
V procese domestikácie ryže zohrala podstatnú úlohu kultúra Šangšan, ktorá sa rozvíjala v oblasti dolného toku rieky Jang-c'-ťiang približne pred 11 000 rokmi. Vedci z Archeologického centra v Stanforde analyzovali mikrofosílie, ktoré boli objavené na keramických črepinách nádob, Pochádzajú z ranej fázy kultúry Šangšan, majú zhruba 10 tisíc rokov a pripravovalo a servírovalo sa v nich pitie. Na črepinách objavili veľké množstvo ryžového škrobu, zvyšky ryžových pliev a huby. Podľa analýzy, nádoby obsahovali fermentované nápoje založené na ryži a v menšej miere obilniny, žalude z dubov a ľalie. Podľa autorov štúdie sa vtedy po konci doby ľadovej oteplilo a zvýšila sa vlhkosť. Vznikli tak príhodné podmienky na prirodzenú fermentáciu. Ľudia si najskôr všimli účinky skvasených plodín a začali tento proces cielene napodobňovať. Výsledkom týchto pokusov bolo pred 10-tisíc rokmi ryžové pivo.
