Český start-up vyrobil zvieracie krmivo z umelého mäsa a získal ako prvý v Európe aj registráciu na jeho výrobu. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Stačí jediná zvieracia bunka a v start-up-e Bene Meat môžu vyrábať umelé mäso. Na začiatku procesu izolácie buniek je vždy živé zviera, pričom zvieracie bunky získavajú výskumníci od farmárov a chovateľov. Izolujú ich odberom kúska tkaniva, čiže biopsiou, takže zviera nie je potrebné usmrtiť. Ďalšou možnosťou je odobratie buniek čerstvo usmrteného zvieraťa na bitúnku. Zvieracej bunke potom vytvoria podobné podmienky, ako má v tele zvieraťa, to znamená, že jej v laboratórnych podmienkach dodávajú kyslík a odvádzajú CO2, aby dýchala. Potom bunky zrejú v kultivačnom médiu, ktoré obsahuje všetky potrebné živiny nevyhnutné pre rast buniek. Ďalším krokom je rast tkaniva. To, čo zvieraťu narastie za rok a pol sú schopní v laboratóriu vypestovať za tri mesiace. Surovinu pre zvieracie krmivo má český start-up registrovaný ako prvý v Európe, teraz vyvíja aj variantu pre ľudí.
Čínski archeológovia objavili tritisíc rokov starý hodváb v lokalite San-sing-tuej v juhozápadnej provincii S'-čchuan. Vedci tak majú priame dôkazy, že táto látka z výlučkov húsenice priadky morušovej mala kultúrny a náboženský význam už pre starovekú civilizáciu kráľovstva Šu z doby bronzovej. Hodváb sa podľa vedcov používal na rituály, pri ktorých malo dôjsť k spojeniu medzi zemou a nebom. Podľa archeológov z Čínskeho národného múzea poskytuje hodváb objavený v obetných jamách ďalšie archeologické dôkazy o Hodvábnej ceste, ktorá viedla juhozápadnou časťou starovekej Číny. Práve hodváb napomohol k vytvoreniu tejto cesty, ktorá spájala Čínu so Západom a cez ktorú si ľudia už v staroveku vymieňali nielen tovar ale aj vedomosti. Lokalita San-sing-tuej je tak teraz kľúčová pre pochopenie silnej úlohy hodvábu pri utváraní raných civilizácií.
