Prečo sa nám začal zväčšovať mozog, ktorý nás v evolúcii dostal až sem? V týchto dňoch sa objavila nová teória, ktorá prináša vysvetlenie v súvislosti s dlhším detstvom našich prapredkov. Rado Tomeš nám povie viac:
Ľuďom zväčšilo mozog dlhšie detstvo Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Medzi odborníkmi prevláda názor, že veľmi dlhé dospievanie u ľudí vzniklo ako dôsledok zväčšenia mozgu, ktorý počas svojho vývoja potrebuje veľké množstvo živín. Vedci z Univerzity v Zürichu však vyzvali na prehodnotenie tejto teórie. Dospeli k tomu detailnou analýzou rastu výnimočne zachovalých zubov z lebky adolescenta rodu Homo starej milión sedemsto sedemdesiat rokov. Na štúdium vývoja zubov spomínanej lebky použili špeciálne synchrotrónové žiarenie. Ukázalo sa, že dieťa zomrelo vo veku 11 až 12 rokov. V tom čase už malo vyrastené zuby múdrosti, podobne ako ľudoopy porovnateľného veku. Súčasne sa ukázalo, že zuby tohto človeka dozreli podobne ako zuby moderných ľudí. V porovnaní s ľudoopmi malo teda dieťa rodu Homo mliečne zuby oveľa dlhšie. Vedci tak vyslovili hypotézu, že predĺženie detstva u ľudí pred miliónmi rokov bolo predohrou vývoja veľkého mozgu.
Inteligentné plemená psov majú v pomere k telu menšie mozgy. Pri divožijúcich cicavcoch však zvyčajne platí presný opak. Čím je ich mozog v pomere k telu väčší, tým bývajú inteligentnejšie. Vedci pod záštitou Inštitútu evolučných vied v Montpellier vo Francúzsku odmerali objem viac ako 1680 lebiek dospelých psov 172 plemien. Do výskumu zahrnuli aj 14 behaviorálnych znakov v najpoužívanejšom dotazníku na meranie trénovateľnosti, udržania pozornosti, agresivity a ďalších vlastností psích plemien. Po premeraní veľkosti mozgu k telu zistili, že plemená s menším mozgom v pomere k telu sú lepšie trénovateľné a majú lepšie výkonové funkcie ako ostatné psie plemená, najmä ovládanie správania a krátkodobú pamäť. Týka sa to plemien ako sibírsky husky, rotvajler alebo plemien psov, ktoré cvičia na sprevádzanie nevidiacich.
