Človek veľmi rád, priam inštinktívne, vytvára vzťahy s ľuďmi, s ktorými sa cíti dobre, pri ktorých sa nemá čoho báť, ktorým na základe svojho pozorovania a poznania dôveruje.
V každom úprimnom priateľstve by však nikdy nemala chýbať pravda – schopnosť povedať si aj nepríjemné či ťažké „pravdy“, ktoré nás však nemajú ničiť, ale budovať a rozvíjať.
Na to nás upozorňuje aj vedec a fyzik Pascal, ktorý napísal: „Musíme ďakovať tým, ktorí nám ukazujú naše nedostatky. Naše nedostatky síce tým, že sa na ne poukáže, ešte nezmiznú, ale keď sú nám známe, začínajú znepokojovať našu dušu, nenechávajú svedomie na pokoji a my sa potom usilujeme napraviť sa a oslobodiť sa od nich.“
Práve takúto úlohu – úlohu upozorňovania na nedostatky – majú naši priatelia. V dôvere, láske a pravdivosti nás majú posúvať vpred. Preto je dobré vyberať si ani nie tak ľudí, ktorých chceme, ale radšej tých, ktorých „potrebujeme“: ktorí sú pre nás práve pre to, aby nás urobili lepšími.
Doma ma po celý život učili, aby som sa nebál konštruktívnej kritiky – to je kritika povzbudzujúca, ktorá nás má pretvárať. A sú jej schopní len naozajstní priatelia.
Biblia je bohatá na príklady priateľstiev, veď koniec-koncov Písmo je jeden veľkolepý príbeh priateľstva Boha s človekom. Dovoľte na záver preto jedno povzbudenie od múdreho Sirachovho syna: „Verný priateľ je mocná záštita a kto ho nájde, našiel poklad. Vernému priateľovi sa nič nevyrovná a jeho dobrotu nemožno ničím vyvážiť. Verný priateľ je liek života a tí, čo sa boja Pána, tí ho aj nájdu. Kto sa bojí Boha, bude mať aj jeho priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať priateľa.“
