Zaiste v súvislosti s cyrilo-metodským jubileom, milí rozhlasoví poslucháči, v súčasnosti je dobré nechať sa inšpirovať aj minulosťou.
V roku 1863 je hlavným organizátorom miléniových slávnosti vzdelanec, národovec Štefan Moyzes. Dňa 31. mája 1863 sa v Selciach konali veľké cyrilo-metodské slávnosti, kde na podnet tamojšieho farára so súhlasom Svätej stolice sa zmenilo zasvätenie kostola (pôvodne bol zasvätený Všetkým svätým, od roku 1863 sv. Cyrilovi a Metodovi). Na žiadosť biskupa Moyzesa Svätá stolica súhlasila v roku 1864 s presunom sviatku sv. Cyrila a Metoda na 5. júl.
Druhou výraznou osobnosťou, ktorá nás volá k zamysleniu a skutkom, je katolícky kňaz Štefan Závodnik. Horliteľ cyrilo-metodskej úcty, človek činu. I napriek spočiatku zamietavým stanoviskám Biskupského úradu v Nitre v roku 1867 Závodník položil a vysvätil základný kameň pod stavbu jednoloďového dvojvežového kostola sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne, na sviatok Ružencovej slávnosti 3. októbra 1875. Závodník nový kostol posvätil. Možno málokto si dnes uvedomuje, že takéto aktivity neboli prijímané s nadšením vtedajšou vládnou garnitúrou. Napriek všetkému obaja významní dejatelia, naši národní a náboženskí buditelia, neochabli vo svojom úsilí, ale naopak - čím viac prekážok sa im stavalo do cesty, tým viac a intenzívnejší boli v ohlasovaní alebo, lepšie povedané, v pokračovaní cyrilo-metodskej misie a najmä v otázke práva na hlásanie evanjelia v reči zrozumiteľnej, ktorú obaja pokladali za základ zachovania bytia národa.
A ako je to s nami? Sme schopní niečo naozaj urobiť pre zachovanie nášho bytia? Sme ľudia, ktorí si uvedomujú, že bez tých minulých by sme neboli? A vieme im byť vďační? Ako? Možno práve tým, že ich budeme nasledovať a aj pripomínať, budeme ich chváliť a nimi sa honosiť. Aby sme to však dokázali mali by sme dobre poznať ich život a dielo. Nuž vezmime a čítajme, čo je o nich napísané, aby sme sa zaodeli šatom hrdosti pred inými národmi a zaistili existenciu súčasných pre budúcnosť, ako to robili oni minulí, pre nás terajších.
