Boh nás pozná, miluje a počuje. On dokonca vidí každú jednu situáciu, ktorá nás dnes čaká, každé rozhodnutie, ktoré ešte len urobíme.
Modlitba ako rozhovor s Bohom, ako chvála tomu, ktorý nás vytrhol z moci hriechu, ktorý je sám dokonalá láska a touto láskou bez podmienok a výčitiek nás miluje, vyzerá mnohokrát ako automat na kávu - hodíš modlitbu a vypadne odpoveď. (podľa požiadavky v modlitbe ňou môže byť požehnanie, uzdravenie, ochrana na ceste, nájdenie práce pre nezamestnaného, zvládnutie skúšok pre študenta.)
Samozrejme, prosiť o tieto veci nie je zlé, ale často si v modlitbe neuvedomujeme, kto Boh vlastne je. Inak by naše ranné modlitby nemohli byť zamerané neustále iba na nás samotných. „Pane požehnaj, Pane daj, Pane pomôž, vypočuj, Pane odpusti....“ Hovoríme k Nemu, akoby nepočul, nevidel a nevedel, čo sa deje. Sme plní strachu a pochybností, aj nevery. Ale On vie. Boh nás pozná, miluje a počuje. On dokonca vidí každú jednu situáciu, ktorá nás dnes čaká, každé rozhodnutie, ktoré ešte len urobíme. Nemusíme sa úzkostlivo zaoberať tým, aby sme v modlitbe na nič nezabudli, lebo inak nás Boh neochráni, nepožehná.
Namiesto toho by nás vedomie, že samotný Stvoriteľ neba a môj je so mnou v každej chvíli, pretože to povedal, keď odchádzal k Otcovi, že ma nikdy neopustí a nikdy sa ma nezriekne, by nás malo viesť do modlitby, ktorá je oslavou Božej milosti, vďakou, chválou a uctievaním milujúceho Boha, ktorý sa z lásky sklonil k nám na zem a obetoval, aby nám získal večný život. „Pane – ty vieš. Ty si Pán pánov a Kráľ kráľov. Nerozumiem, ale verím ti. Uctievam ťa.“
Takáto modlitba zjavuje Božiu slávu v našom srdci a premieňa ho, aby ostávalo napriek všetkým okolnostiam stále citlivé, pritom silné a plné dôvery.
