Atmosféru, ktorá panuje v zátišiach lesa počas mesiaca lásky, možno výstižne pomenovať majálesom.
V tomto období sa už stihli do svojich rodísk navrátiť všetky sťahovavé vtáky, a tak je vtáčí spevokol lesa kompletný. Hlboko pred brieždením začne prednášať svoju ľúbostnú pesničku hlucháň hôrny. Na svitaní sa k nemu pridáva červienka a žltochvost. No a potom v tesnom slede za týmito sólistami sa do spevu zapájajú drozdy, ľabtušky, mucháriky, sýkorky... Keď sa nad horizont pokrivených hôr vygúľa slniečko, spieva celý vtáčí súbor. Vtedy to v interiéri lesa vyzerá naozaj ako na majálese. Človek si tam vlastného slova nepočuje. A hoci vo vtáčom súbore spievajú súčasne stovky interpretov, výsledná polyfonická skladba je uchu lahodiaca a dušu pohládzajúca.
Predpoludním vtáčí majáles na chvíľku stíchne, aby sa s rovnakou intenzitou začal podvečer a pokračoval až do úplnej tmy. Ani počas noci však načisto neumĺkne. Od denných operencov prevezmú taktovku nočné stvorenia – sovy, ktoré predvádzajú svoj zásnubný koncert pod hviezdičkovými nebesiami.
Milí poslucháči, nonstop dvadsaťštyrihodinový vtáčí majáles má svoje neopakovateľné čaro, ktoré nemožno zažiť nikde inde. Aj preto počas mesiaca lásky by sme si mali ordinovať denno-denné návštevy v interiéri lesa, aby sme čo možno najviac nasali jedinečnú atmosféru vtáčieho majálesu, ktorá má na ľudský organizmus mimoriadne liečivé účinky.
