Helen stratila v detstve zrak aj sluch. Ako mohla vyštudovať na Harvarde?
Nepočujúci používajú na dorozumenie posunkovú reč, nevidiacim pomáha Braillovo písmo. Ťažkou ranou osudu je však to, ak človek príde o obidva tieto zmysly naraz. Vtedy mu na komunikáciu s okolím poslúži takzvaná Lormova abeceda. V 19.storočí ju vymyslel rakúsky hlucho-slepý básnik Hieronymus Lorm. Je to vlastne dotyková abeceda. Jednotlivé slová sa po písmenách píšu prsom na dlaň ruky postihnutého človeka.
Helen stratila v detstve zrak aj sluch. Ako mohla vyštudovať na Harvarde? Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vysvetľuje Michaela Tomčofčíková, ktorá nás svojho času previedla v rámci relácie V múzeu, Múzeom špeciálneho školstva v Levoči. Je to miesto, kde spoznáte dejiny vzdelávania zrakovo, sluchovo, telesne a mentálne znevýhodnených. Múzeum sa v týchto dňoch môže pochváliť novinkou. Audiosprievodcom nielen v slovenskom, ale aj maďarskom a poľskom jazyku. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Múzea špeciálneho školstva v Levoči.
Predchádzajúce diely rubriky sú na webe Rádia Slovensko.
