Už budú tomu dva roky, čo som mala možnosť zoznámiť sa s jednou milou ženou.
Žije so svojou rodinou na Morave a prednáša o holokauste a dejinách židovského národa. Keďže sme u tejto vzácnej rodiny s manželom i spali, mali sme s Jankou, tak sa volá, dosť času na rozhovory.
Medzi mnohými príbehmi zo svojho života spomenula zážitok s autom, ktoré stálo na dvore. Hovorila, že tohto pomocníka dostala ako dar. Prekvapilo ma to. „Ako dar?“ Reagovala som s nevšedným záujmom. „Mohla by si mi o tom niečo viac povedať?“ A Janka sa rozhovorila o tom, ako veľmi auto potrebovala, lebo často cestuje do Prahy na izraelské veľvyslanectvo, ale i po rôznych školách a iných inštitúciách v Čechách i na Morave. Autobusom či vlakom to bolo pre ňu veľmi náročnú. Ani vo sne by jej však nenapadlo, že by mohla byť priam zázračne obdarovaná...
Bola nedeľa, išla s rodinou na bohoslužby a po ich skončení prišli za ňou starší manželia z ich spoločenstva. Povedali jej: „Janka, šetrili sme si peniaze, že si v starobe kúpime niekde na dedine malý domček. Každému z nás sa však v noci prisnil veľmi živý, a najmä rovnaký sen, že ti máme pre tvoju prácu kúpiť auto. Veríme, že tento sen bol od BOha.“
A potom mi Janka hovorila, aký to bol pre ňu šok, ako sa spočiatku zdráhala peniaze prijať, keď však videla radosť v očiach starších manželov, že jej môžu takto poslúžiť, jej srdce sa naplnilo vďakou a úctou pred Bohom.
A tak sa pýtam sama pre seba, milí priatelia, môžem dostať aj ja taký dar - niečo, čo potrebujem - len tak, nečakane?
Nuž, myslím si, že áno. Ak kráčame v živote po správnej ceste, určite nám Boh dáva všetko, čo potrebujeme. A niekedy aj takouto netradičnou formou :)
