Už si sa dnes vložil do rúk nebeského Otca?
Bolo poludnie a ja som sa na prechode pre chodcov za radila do hlúčiku ľudí. Všetci sa podobne ako ja náhlili za svojimi povinnosťami. Deň na prvý pohľad taký, ako všetky ostatné. A predsa bol niečím zvláštny.
Na chodníkoch postávali nesmelé skupinky mladých ľudí. Chlapci v oblekoch s kravatami, dievčatá v sukniach a topánkach na vysokých podpätkoch. Spájala ich zelená stužka na kabáte a nádej, že práve dnes úspešne zložia veľkú skúšku a úspešne vkročia do sveta dospelých.
A tak som si aj ja v duchu zaspomínala na svoj veľký deň. Chvejúce sa ruky a srdce túžiace byť konečne dospelá. O starostiach a strastiach dospeláka som netušila. Nevedela som, koľkokrát potom budem chcieť pravý opak – môcť byť aspoň na chvíľu zase malým, bezstarostným dieťaťom....
Istý človek povedal, že človek môže mať hockoľko rokov, je stále mladý, ak má komu povedať to sladké slovo MAMA.
Biblia hovorí, že v nebi máme svojho nebeského Otca. A tak bez ohľadu na to, koľko máme rokov, stále máme komu povedať to krásne: „ Nebeský Otec.“ A tak každý deň smieme byť dieťaťom. Zložiť svoje starosti, ale aj radosti na Jeho plecia.
Už si sa dnes vložil do rúk nebeského Otca?
