Rímskokatolícka svätá omša z Kostola Kráľovnej rodiny v Bratislave. Celebrant a kazateľ: Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup
Veľkonočná nedeľa – nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
Čo človeka dojíma na tom, že sa pozrie do hrobu, v ktorom nikto neleží? Čo dojíma človeka na tom, že sa pozrie niekam, kde nikto nie je? Určite to nie je len a čisto pripomienka tej historickej udalosti spred dvetisíc rokov, ktorá je, samozrejme, mimoriadna. Je v tom čosi viac. Je v tom odpoveď na otázku veľmi naliehavú, bolestnú, či je možné, aby ľudský život končil smrťou, aby poslednou stanicou, zástavkou ľudského života bol hrob. Prečo milujeme, prečo sa snažíme, prečo putujeme, prečo budujeme vzťahy, prečo sa snažíme rozvíjať, ak by na konci bola táto tmavá, ponurá bodka? Pohľad do hrobu, v ktorom neleží Ježiš Kristus, v ktorom nie je Ježiš Kristus, je zároveň vedomie, že ak tam neleží, vstal z mŕtvych a ak vstal z mŕtvych, potom smrť nie je bodka, ale bodkočiarka, za ktorou veta pokračuje. Nad tým hrobom pre tých, ktorí vstupujú, je nápis. Nápis, ktorý sme už počuli prečítaný v dnešnom evanjeliu: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Prečo hľadáte toho, ktorý žije, medzi tými, ktorí nežijú? To je veta veľmi aktuálna pre tých, ktorí prišli k hrobu hľadať Ježiša Krista, a nenašli jeho telo, ale po dvetisíc rokoch aj pre nás, pre ľudí žijúcich na začiatku 21. stor. je táto výzva rovnako aktuálna...
Prečo hľadáte živého Krista medzi mŕtvymi? Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
