Ak vám váš život pripadá všedný, pripomeňte si posolstvo knihy Muž, ktorý sadil stromy: Aj život obyčajného človeka má zmysel, ak je naplnený poslaním...
Vážení poslucháči, kto by nepoznal známy príbeh provensálskeho pastiera - Elzéarda Bouffiera? Francúzsky autor Jean Giono o ňom napísal knižku Muž, ktorý sadil stromy tak pôsobivo, že ho mnohí považujú za historickú postavu. Pritom príbeh knihy je prostý: sedliak a tichý muž Elzéard sa po smrti syna a manželky utiahne do pustatiny Álp, kde žije so psom a ovcami. Každý deň robí zdanlivo nepatrnú vec: po krajine vysádza stromy. Vďaka nemu sa z nehostinnej púšte stane zalesnená zelená krajina.
Dej príbehu sa odohráva v rozmedzí dvoch svetových vojen, ktoré však v tomto prípade prekrýva dôležité posolstvo: namiesto rozprávania o hrôzach a bolesti sa dozvedáme o sile ľudskej vôle, trpezlivosti a nepoddajnosti. Riadky knihy pripomínajú: „Elzéard Bouffier rozprával málo, vykonal však veľkú vec: priniesol nádej na život tam, kde vládla pustatina. V jednom roku vypestoval desaťtisíc javorov, ale všetky uhynuli. Na druhý rok sa vrátil k jelšiam. Pracoval celkom sám. Pokojná a vytrvalá práca, vplyv horského vzduchu a predovšetkým čistota jeho duše dala tomuto starému mužovi mimoriadny dar zdravia.“
Možno neviete, že spomínaná knižka inšpirovala mnohých k vysádzaniu stromov. Je to odkaz, že dobré dielo vždy oslovuje a že silné slová alebo gestá nie sú najsilnejšou zbraňou. Ak vám váš život pripadá všedný, pripomeňte si posolstvo knihy: že aj život obyčajného človeka má zmysel, ak je naplnený poslaním. A každé pekné stretnutie medzi ľuďmi akoby dalo vyrašiť novému stromu- úcty, prajnosti a dobroty. Zasaďme aj dnes aspoň jeden takýto strom.
