Čítal som na internete článok jedného autora, ktorý opisoval očarujúci zážitok s bezdomovcom.
Nič netušiaci obyvateľ Bratislavy sledoval bezdomovca, ktorý stál pri kontajneri a vyberal všetky plechovky, triedil ich a zároveň ich lisoval svojou nohou. Potom ich následne hádzal do rôznych igelitiek, ktoré mal na vozíku. Okrem toho vyberal všetky plastové obaly z každého kontajnera na komunálny odpad a hádzal do špeciálneho kontajnera na plasty. Pri krátkom pozorovaní mu to nedalo a pristúpil k bezdomovcovi s otázkou, či to robí pravidelne a prečo to robí. Dostal šokujúcu odpoveď tohto znenia: „Chcem, aby tento svet bol lepší, a tak sa snažím k tomu prispieť aspoň tak, ako je to možné v rámci mojich možností a schopností. A za plechovky, papier dostanem nejaké drobné v zberných surovinách.“
K tomuto prekvapujúcemu zážitku pridám svoj. Roky poznám jedného bezdomovca. Od nikoho nežobre, prijíma azda iba to, čo mu náhodne ľudia dajú. O čo ale prosí, je papier a ceruza. Zapisuje si svoje myšlienky a časti evanjelia, ktorými oslovuje ľudí a vyzýva ich k pokore, láske a k viere Boha. Tieto myšlienky lepí po meste na stĺpy a múry. Možno ste si ich v Bratislave všimli... Občas príde za mnou do práce. Tak sa stalo aj pred pár dňami. Do ruky mi vložil balíček zabalený v novinách. Keď som ho chcel rozbaliť, zastavil ma a hovorí mi: „Otvor ho, až keď odídem!“ Po jeho odchode som rozbalil balíček, v ktorom bola hrdzavá plechovka od cigár. Jej obsah ma prekvapil. Bolo v nej sedem eur a priložený list...
Veru, nie je bezdomovec ako bezdomovec. Mnohí z nich chcú, aby bol ich život lepší. Aj oni majú srdce plné túžob. Skúsme sa aj my, milí poslucháči, zahľadieť na nich iným pohľadom. Z mnohých možno vycítime veľa dobrého...
