Bolo to už dávno. Mala som krásnych 16 rokov a svet mi bol gombička. Snívala som o nádhernom úspešnom živote a o nesmrteľnej láske krásneho princa.
Avšak v mojej duši bolo akosi nepochopiteľne smutno. Márne som hľadala liek na smútok, nikde som ho nevedela nájsť. Aká som len bola šťastná, keď som ho našla. Bol to zázračný pohár vína, ktorý ma urobil radostnou a zahnal smútok kdesi ďaleko. Bolo to nádherné obdobie, alkohol ma povzbudzoval, povznášal, lietala som na krídlach... Aká som šťastná, že ťa mám, môj priateľ alkohol!
A potom, stačilo málo okamihov, a odrazu mi môj priateľ začal robiť problémy. A tie boli stále väčšie a väčšie. Napokon ma počas 20 rokov pripravil úplne o všetko. A do môjho srdca sa znova postupne nasťahoval smútok, priviedol si však so sebou mnoho oveľa desivejších kamarátov: úzkosť, depresie, beznádej, výčitky svedomia, túžbu po deťoch..., dlhé roky meč hrôzy pretínal moje srdce a vôkol mňa sa rozprestierala temnota smrti.
A potom raz som stretla zvláštneho muža, veľmi sa o mňa staral, bol taký obetavý a je dodnes. A prišla moja už veľká dcéra. Povedala: Ježiš ťa miluje, mama. Nebola som veriaca, nevedela som, že Boh nás miluje. Dnes to už viem. Lebo som Ho stretla. On uzdravil moju chorú dušu, vyslobodil ma z pekla závislosti, rozradostnil život, daroval rodinu. Som milovaná a šťastná, už 18 rokov prežívam život v slobode a vo viere. Môže byť aj tvoj. On žije a má aj teba veľmi rád.
