Najmenšia nanoanténa na svete sleduje pohyb proteínov. Tento týždeň ju predstavili vedci z Montrealskej univerzity a predstaví ju Richard Dedek:
Spektrum 14.1.2022
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zariadenie je úplne novou metódou, ktorá môže sledovať zmenu proteínov v čase. Vedci sa inšpirovali zložením DNA, z drobných kociek, ktoré sú dvadsať tisíc krát menšie ako hrúbka ľudského vlasu, vytvorili nanoanténu na báze DNA, ktorá má vedcom pomôcť s pochopením proteínov. Táto fluorescenčná nanoanténa je vlastne ako obojsmerná vysielačka - dokáže prijímať aj vysielať rádiové vlny, prijíma svetlo v jednej farbe alebo vlnovej dĺžke a v závislosti od pohybu proteínu, ktorý sleduje, potom vysiela späť svetlo v inej farbe, ktorú potom vedci analyzujú. Dokonca plní aj funkciu kamery. Pre vedcov sa tak o niečo viac otvoril nesmierne zaujímavý svet biochémie a nanotechnológií.
Jeden by si myslel, a aj historické filmy nás v tom podporujú, že stredovekí rytieri jazdili v bitkách na obrovských koňoch, ktoré uniesli silného chlapa a jeho ťažké brnenie. Archeológovia zo Spojeného kráľovstva zistili, že kone stredovekých rytierov nemali ďaleko od poníkov. Preskúmali kosti asi dvoch tisíc koní zo 4. až. 17. Storočia a analyzovali veľké množstvo písomností a tu je výsledok: Drvivá väčšina vojnových stredovekých koní dosahovala výšku maximálne 145 centimetrov, čo je približne veľkosť dnešných poníkov. Našli sa aj výnimky, ale ani to neboli žiadny velikáni - jeden z najväčších koní mal výšku 152 cm.
