Sťahovavé druhy vtákov sa pred zimným obdobím presúvajú z Európy do teplejších kútov planéty. Podľa novej štúdie, by sa to však v budúcnosti mohlo zmeniť. Priblíži Richard Dedek:
Spektrum 27.10.2021
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Anglickí biológovia z univerzity v Durhame skúmali ornitologické dáta vyzbierané na Gibraltári a v Gambii. Zistili, že niektoré druhy sťahovavých operencov, ktoré z Európy migrujú do Afriky skrz Saharu, trávia v hniezdiskách na starom kontinente až o 60 dní dlhšie ako pred 50 rokmi. A to v dôsledku otepľovania klímy a dlhšej dostupnosti vegetácie. Pri súčasnom vývoji je tak možné, že v budúcnosti budú napríklad trasochvosty biele, sláviky obyčajné alebo kolibkáriky spevavé Európu obývať celoročne, čo by mohlo mať ďalekosiahle následky. Tieto druhy vtákov by sa v európskych hniezdiskách rozmnožovali dlhšie a zvýšili konkurenčný boj o potravu počas jesene a zimy. Ekosystémy v subsaharskej Afrike by sa zas kvôli úprave migračných návykov sťahovavých operencov museli vysporiadať s vyšším množstvom hmyzu či menším rozptylom semien.
V dôsledku pandémie koronavírusu a spomalenia ekonomiky ľudstvo minulý rok vypustilo o zhruba 6% menej emisií oxidu uhličitého. Správa Svetovej meteorologickej organizácie aj napriek rekordnému prepadu konštatuje, že koncentrácia CO2 v atmosfére vlani dosiahla najvyššiu hodnotu v histórii meraní, vyše 413 častíc na milión, čo predstavuje takmer 150% nárast v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Pozorovaný jav má podľa expertov na svedomí zotrvačnosť emisií oxidu uhličitého, ktorý sa po vypustení zachytí v atmosfére na niekoľko dekád. Podobný rast koncentrácie navyše minulý rok zaznamenali aj ďalšie skleníkové plyny ako oxid dusný a metán. Správa upozorňuje, že ak ich úroveň v atmosfére porastie súčasným tempom, planéta sa do roku 2100 oteplí o výrazne viac ako 2°C.
