Aby svet dokázal splniť normy Parížskej dohody o zmene klímy, musí do konca desaťročia znížiť produkciu fosílnych palív o viac ako polovicu. Zdá sa však, že krajiny sa uberajú opačným smerom. Čo potvrdí aj RICHARD DEDEK.
SPEKTRUM 26.10.2021
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Do roku 2030 bude ľudstvo ťažiť o 240 % viac uhlia, o 60% viac ropy a o 70% viac zemného plynu ako povoľuje dohoda o zmene klímy. Celková produkcia fosílnych palív tak presiahne povolený limit o 110 %. Konštatuje Program Spojených národov pre životné prostredie, a dodáva, že medzera medzi klimatickými cieľmi a intenzitou ťažby sa bude rozširovať minimálne do roku 2040. Krajiny G20 investovali od roku 2020 do nových projektov fosílnych palív zhruba 300 miliárd dolárov, čo je výrazne viac ako do rozvoja zelenej energetiky.
Takzvaný Bubo shelleyi, známy aj ako Shelleyho výr, je jedna z najväčších sov na svete. Od 70. rokov 19. storočia neexistoval jediný potvrdený prípad jeho pozorovania, čo tento mesiac zmenila dvojica londýnskych biológov z Imperial College. Tí toto zviera odfotografovali po 150 rokoch v dažďovom pralese Atewa na juhu africkej Ghany. Experti navrhujú, aby sa z Atewy, ktorú ohrozuje ťažba bauxitu a nelegálne klčovanie, stal národný park. Vo voľnej prírode totiž žije len niekoľko tisíc Shelleyho výrov a nachádzajú sa na pokraji vyhynutia.
