Aj keď to neradi priznávame, sociálne siete sú každodennou súčasťou života mnohých z nás. Experti upozorňujú, aby sme aj v kybernetickom priestore ostali zodpovední a vyhýbali sa potenciálnym rizikám, ktoré zhrnie Richard Dedek.
Spektrum - 20.10.2021
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Austrálski akademici z Technickej univerzity v Sydney skúmali výsledky vyše 50 starších štúdií, ktoré sa zaoberali vplyvom sociálnych sietí na používateľa. Dokázali tak zostaviť rebríček 46 škodlivých účinkov online platforiem. Podľa expertov narúšajú nie len naše duševné zdravie, ale aj bezpečnosť, transparentnú informovanosť a produktivitu. Používateľ sa môže od sociálnych sietí stať závislý, čo sa negatívne odráža napríklad na jeho pracovnom výkone a narábaní s energiou. Platformy ako Facebook či Instagram navyše používateľa vystavujú zvýšenému riziku sociálnej izolácie, úzkostných stavov a vystresovanosti. Experti dodávajú, že pri surfovaním na sociálnych sieťach by sme si mali dávať pozor aj na kriminalitu - napríklad kybernetické obťažovanie, odcudzenie identity a zneužitie osobných údajov.
Archeológovia odkryli v roku 1978 na severovýchode Kostariky skamenenú čeľustnú kosť s 8 zubami. Predpokladalo sa, že 12-tisíc rokov stará fosília patrila kojotovi. Opakovaná analýza, ktorú uskutočnil medzinárodný tím vedcov z Latinskej Ameriky, však odhalila, že ide o čeľusť psa, ktorý v spoločnosti ľudí obýval spomínaný región v období neskorého Pleistocénu. Experti sa domnievajú, že zviera s človekom spolupracovalo pri love veľkej zvery a následne konzumovalo zvyšky ľudskej potravy. Naznačujú to pozostatky divých koní a mastodontov, ktoré sa našli v tesnej blízkosti čeľuste. Fosília tiež dokazuje, že dobová civilizácia Strednej Ameriky domestikovala psy o 2000 rokov skôr ako si vedecká obec doteraz myslela.
