Mnohí z nás obľubujú vedecko-fantastické filmy zasadené do vesmírneho prostredia. Až doteraz sa tieto snímky natáčali len na Zemi. Vďaka expedícii, ktorá odštartovala z kazašského kozmodrómu Bajkonur, to však bude minulosť. Viac už Richard Dedek:
Spektrum 6.10.2021 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ruská vesmírna agentúra Roskosmos vyslala k Medzinárodnej vesmírnej stanici loď Sojuz MS-19. Na jej palube sa okrem kozmonauta Anton-a Škablerov-a nachádzala aj herečka Julija Peresild-ová a režisér Klim Šipenko. Dvojica umelcov strávi na ISS 12 dní, počas ktorých nakrúti 40-minútovú pasáž prvého hraného filmu v skutočnom vesmíre - drámy s pracovným názvom Výzva. Ide o príbeh lekárky, ktorá priletí na obežnú dráhu s cieľom zoperovať raneného kozmonauta a zachrániť mu život. Komplikovaný projekt má okrem umeleckého aj iný rozmer. Podľa expertov ide o novú etapu vesmírnych pretekov medzi svetovými veľmocami, ktorá posúva hranice prípravy na let do kozmu. Ak bude experiment úspešný, agentúry by mohli začať vysielať na ISS vedeckých špecialistov bez väčších skúseností s vesmírnym prostredím.
Kráľovská švédska akadémia vied včera udelila Nobelovu cenu za fyziku. Tohtoročnými laureátmi sa stal 90-ročný Američan Syukuro Manabe z Princeston-skej univerzity, 89-ročný Nemec Klaus Hasselmann z Inštitútu Maxa Plancka a Talian Giorgio Parisi z rímskej univerzity La Sapienza. Prví dvaja menovaní získali ocenenie za vytvorenie fyzikálnych modelov zemskej klímy, ktoré dokážu spoľahlivo predpovedať vývoj globálneho otepľovania ovplyvneného prírodnými javmi, ľudskou aktivitou a emisiami oxidu uhličitého v atmosfére. Taliana Parisiho porota vyznamenala za revolučný prínos k teórii komplexných systémov, ktorá umožňuje pochopiť širokú škálu zdanlivo náhodných, neusporiadaných javov - napríklad vývoja klímy.
